Viete že? Filipíny - za siedmimi divmi sveta II.

Filipíny, ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii, sa rozkladajú na 7107 ostrovoch a ostrovčekoch (na celkovej ploche 300 tisíc km²) v západnom Tichom oceáne. Najbližšími susedmi sú Taiwan na severe, Malajzia na juhovýchode a na juhu susedia s Indonéziou. Žije tu na etnika aj náboženstvo bohatá multikultúrna spoločnosť, tvorená prevažne pôvodnými obyvateľmi s prímesou koloniálnych vplyvov, ktoré sem priniesli aj prvky španielskej, americkej či japonskej kultúry. Hlavné mesto Manila, nachádzajúce sa na juhozápade ostrova Luzon, je dnes už modernou metropolou s množstvom výškových budov. Historické centrum mesta, ktoré pôvodne bolo domorodou rybárskou osadou, je rovnako ako tamojšia kultúra ovplyvnené predovšetkým koloniálnou architektúrou. Centrum metropole je riekou Pasig rozdelené na dve časti, južnú a severnú. Významných pamiatok tu turisti nájdu hneď niekoľko: budovu univerzity, rímskokatolícku katedrálu, pomníky a sochy svätcov aj moreplavcov a predovšetkým aj zvyšky mestskej pevnosti, ktoré dodnes tvoria vnútorné jadro mesta. Najmodernejšia administratívna časť Manily – obchodné centra štvrti Makati, ostro kontrastujú s luxusnými vilami bohatých Američanov na zelených predmestiach.

Aj keď sa nám toto miesto môže zdať tropickým rajom, kde je všetko iba krásne a farebné, nie je to tak úplne pravda. Pokiaľ Filipíny niečo v posledných desaťročiach trápi, tak sú to hlavne samotní obyvatelia, konkrétne ich zmysel pre poriadok, ekológiu a narábanie s odpadom. Stručne povedané, v uliciach menších miest a na vidieku je vcelku dosť neporiadok... Ale toto nebolo hlavnou témou dnešného článku. Ľudia sú ľudia, ale príroda je príroda a tak je čas si priblížiť to najzaujímavejšie – národný park Puerto Princesa.

Puerto-Princesa Subterranean River National Park, ako znie celý názov oblasti, ktorá získala svoj status svetovej prírodnej pamiatky relatívne nedávno - až v roku 1999. Park sa nachádza v ostrovnej provincii Palawan, ležiacej západne od väčšieho Luzonu. Hornatý ostrov skrýva nespočetné množstvo rozmanitých prírodných druhov, mnohokrát endemických a rovnako tak až pozoruhodne rozmanité obyvateľstvo, tvorené z viac ako 87 etník hovoriacich údajne až 52 rozdielnymi jazykmi a dialektmi. Aj tí však majú prevažne jeden spoločný jazyk, tzv.Tagalog.

Hlavným lákadlom parku je podzemná rieka Sv. Pavla, ktorá si svoju cestu inak nepriepustným pralesom a kaňonmi razila skrze mäkké vápencové podložie, v ktorom okrem impozantných tunelov vytvarovala nespočetné množstvo rôznorodých útvarov. Počas zhruba 8,5 kilometrov dlhej plavby sa turisti ocitnú v krasovom labyrinte, v otvorených partiách lemovanom mohutnou stenou tropickej vegetácie. Než sa rieka spojí s vodami Juhočínskeho mora, prechádzajú turisti na loďkách miestami, ktoré si svoje postavenie medzi divmi sveta získali naozaj právom. Výpočet všetkých prírodných bohatstiev by dokázal oceniť predovšetkým skúsený botanik či entomológ, ktorý by si tu prišiel naozaj na svoje. Snáď len rýchlym výpočtom: viac ako 300 druhov vtáctva (15 endemických), 30 druhov cicavcov, 10 druhov endemických plazov, ďalej nespočetné druhy žiab, hmyzu, netopierov, korytnačiek a ďalších živočíchov inde nevídaných. Jaskynný systém oplýva rôznorodými typmi stalaktitov a stalagmitov, doplnený i o niekoľko veľkých podzemných siení. Spodná časť rieky, pri ústí do mora, bola tvarovaná silnou prílivovou vlnou a prílivom. Až do roku 2007 bola riečka považovaná za najdlhší objavený podzemný tok – v tom roku však bola zmapovaná rieka v oblasti mexického polostrova Yucatán. Význam tejto turistickej atrakcie si dobre uvedomuje aj filipínsky prezident, ktorý počas vyraďovacích hlasovaní vyzval Filipíncov, aby svojimi sms správami hlasovali práve pre tento národný park. Kritizovaný ťah však nič nemení na skutočnosti, že podzemná rieka a Puerto Princesa medzi TOP miesta planéty patria!   

text: Jan Chaloupka

foto: Wikipedia Commons: Sancho P., Matikas , Klaus P. 

preklad: O. Maňáková