Viete, že? Faerské ostrovy

Ovčie ostrovy, ako by znel dánsky preklad slova Færøerne sa rozkladajú spolu na 18 ostrovoch, 11 ostrovčekoch a takmer 800 skalnatých výbežkoch chladných vôd Atlantického oceánu. Z európskych štátov je odtiaľ najbližšie do Škótska - zhruba 350 kilometrov. V polovici cesty k západnému pobrežiu Nórska potom leží ďalšie podobné súostrovie, ktorým sú škótske Shetlandy.

Faerské ostrovy sú zaujímavou zmesou typickej severskej ostrovnej prírody, s ojedinelým zalesnením, ostrými hrotmi skál a zelenými pláňami horských tráv. Romantiku a všadeprítomnú priezračnosť i čistotu tunajšieho prírodného bohatstva dokresľujú rybárske dedinky so starostlivo udržiavanými domčekmi miestnych obyvateľov, ktorí síce nežijú nijak ľahký život, ale aj tak sa v ich obydliach, mestách aj dedinkách premieta radosť z krás, ktoré im okolitá príroda nadelila.

Prvými osadníkmi Ovčích ostrovov boli írski mnísi, ktorí sem prišli už okolo roku 700 n. l. O sto rokov neskôr sem potom po prvý krát zavítali Vikingovia, ktorí ich bez váhaní pripojili ku svojej domovine, teda Nórsku. V roku 1035 potom v rámci dánsko-nórskej únie pripadli ostrovy Dánskemu kráľovstvu. Počas druhej svetovej vojny ich obsadili Angličania, aby je ich neskôr opäť vrátili Dánom. Od roku 1948 však ostrovy disponujú dohodou o nezávislosti, majú vlastný zákonodarný zbor, vlajku a ďalšie autonómne nevyhnutnosti. Dnes sú Faerské ostrovy samosprávnym zámorským územím Dánskeho kráľovstva na čele s dánskym panovníkom, zastupovaným vysokým komisárom.

Hlavným mestom ostrovov je Tórshavn, nachádzajúci sa na najväčšom a najľudnatejšom ostrove Streymoy v ústí fjordu Nólsoyarfjørðuru. V meste žije okolo 13 tisíc stálych obyvateľov a jeho začiatky siahajú do 10. storočia. Mesto zdieľalo podobný vývoj ako celé súostrovie, teda striedanie vlád a relatívny pokoj. V Tórshavne už pred tisíc rokmi zasadal vikingský parlament (Aþing). Ďalšou zaujímavosťou je, že mesto je relatívne veľmi mladé čo sa týka zloženia obyvateľstva – takmer štvrtinu miestnych tvorí mládež vo veku medzi 10 - 25 rokov. Aj tak sa ale ostrovy stretávajú s dlhodobým úbytkom obyvateľov.

Hlavné mesto je plnohodnotným centrom všetkého diania. Okrem všakovakých kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií tu vysiela aj miestna televízia. Bohatá je aj ponuka športov a športových klubov, ktorým dominuje futbal a hádzaná, vždy po niekoľkých klubových zástupcoch.

Druhým najväčším a najľudnatejším ostrovom je Eysturoy, východný ostrov s mestami Fuglafjørður a Runavík. Rovnako ako pre ostatné severská mestá je tu hlavnou a často aj jedinou historickou obživou rybolov a všetko s ním spojené. Vo vnútrozemí sa darí aj chovu oviec, ktoré tak dali súostroviu aj svoje meno. Z nerastných surovín sa tu v menšej miere ťažilo aj uhlie.

Tradičný sviatok Grindadráp je každý rok tŕňom v oku ochranárom prírody – jedná sa totiž o krutý lov veľrýb, počas ktorého sa vody zátoky zafarbia do červena od krvi stoviek umierajúcich živočíchov.

Faerské ostrovy ležia v oblasti golfského prúdenia, ktoré bezprostredne ovplyvňuje klímu, ktorá tu je mierna, avšak veľmi vlhká. Takmer 250 dní v roku tu prší, ale rozdiely medzi letom a zimou sú relatívne malé. V lete je tu priemerná teplota okolo 11 °C, v zime potom 3 °C.

Viac informácii o Faerských ostrovoch nájdete tu:

http://faerske-ostrovy.blog.cz/

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: Erik Christensen ., II., III., Madla   

Preklad: O. Maňáková