Veľká noc
Veľká noc je najäčší kresťanský sviatok, ktorý má byť pamiatkou na smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a je tak vrcholom liturgického roku. Avšak svojím pôvodom je Veľká noc sviatok jari a v kalendári spadá do doby jarnej rovnodennosti a obnovovania vegetačného cyklu. Približne pred 3500 rokmi dali Veľkej noci nový význam židia sviatkom Pesach, ktorý je oslavou vyvedenia a oslobodenia, teda exodu Izraelitov z egyptského zajatia. Každá izraelská rodina na znamenie Božej ochrany obetovala baránka, ktorého krvou potrela rám dverí svojho domu, aby ho ochránila pred skazou. Práve z tohto pramení aj názov sviatku pesach, čo znamená „ušetrenie“. Od Kristovej smrti potom Veľká noc dostávala postupne súčasnú podobu.
Od postu po Boží hod
Samotnej Veľkej noci však predchádza obdobie postu, ktoré sa začína Popolcovou stredou, a k nej sa viažu známe slová „pamätaj, že prach si a v prach sa obrátiš“. Prvú pôstnu nedeľu preto niekedy volajú pučálka, pretože sa jedol pôstny pokrm rovnakého mena, ktorý pozostával z namočeného a usmaženého hrachu. Nasledujúca nedeľa niesla názov pražná, opäť podľa pôstneho pokrmu, pripraveného z upražených obilných zŕn. Ďalšia nedeľa súvisí s inou tradíciou, podľa ktorej sa tiež označuje ako – „kýchavá“ (kašľavá), pretože koľkokrát človek počas dňa kýchne, toľko rokov by mal ešte žiť. Družobná nedeľa potom odkazuje na veselice, ktoré sa v nej diali. Predposledná nedeľa je Smrtná – kedy Smrť v podobe figuríny vynášali za dedinu a tam ju za spevu ľudových piesní upálili či utopili. Kvetná nedeľa je začiatkom pašiového týždňa, počas ktorého sa vykonávali obrady na motívy evanjelia. Najvýznamnejší deň pašiového týždňa je Veľký piatok, kedy sa má dodržiavať prísny pôst, pretože ide o deň smútku nad smrťou Ježiša. Ľudia sa v tento deň chodili umývať do potoka, aby boli zdraví. Priadli sa tzv. pašiové nite, s ktorými bolo treba urobiť zopár stehov, aby ochránili rodinu pred zlými duchmi. Košeľa, ušitá pašiovými niťami, vraj ochránila pred bleskom. Na Bielu sobotu sa na pole odnášal krížik, vyrobený z ohorených drievok, ktorý mal zabezpečiť dobrú úrodu. V dome sa potom okrem upratovania piekli „mazance“ (sladké bochníky), barančeky, maľovali sa vajíčka a chlapci plietli korbáče. Konečne, na Boží hod sa hodovalo, pričom ráno sa jedlo posvätilo v kostole.
Pomlázka – tradícia korbáča pochádza pravdepodobne zo 14. storočia. Manželia šľahali svoje manželky, milenci svoje milenky. Kto ráno dlho spal, toho ešte v posteli poliali studenou vodou. Na koniec korbáča, spleteného z ôsmich vŕbových prútov, sa vplietali farebné stuhy a na Veľkonočný pondelok muži a deti vstávali časne zrána na koledu. Vyzbrojení korbáčmi šľahali dievky, aby po celý nasledujúci rok boli mladé a zdravé, a tie im na oplátku darovali zdobené vajíčka.
Maľovanie vajec – pochádza už z dôb starovekého Egypta. V kresťanskej tradícii Veľkej noci ich dávali koledníkom za koledu. Vyfúknuté vejcia – kraslice – slúžili iba ako dekorácia a pôvodne ich farbili len na červeno, čo vyjadrovalo krv, lásku a život. No ostatné vajcia museli byť plné a farebné. Tým sa mala zvýšiť magická sila vajec, ktoré samé o sebe symbolizujú život a rast a obdarovanie s ním malo zabezpečiť napríklad dobrú úrodu, ap. V modernej dobe sa ešte rozšíril zvyk obdarovávať deti rôznymi čokoládovými figúrkami s veľkonočnou tematikou v tvare vajec, zajacov a podobne.
Veľkonočný baranček – vyjadruje symboliku človeka ako člena Božieho stáda, o ktoré sa Boh stará ako dobrý pastier. Baranček ozdobený červenou alebo zelenou stuhou patrí spoločne so sladkým bochníkom (mazancom) na Boží hod na hodovný stôl.
Text: Maxim Kucer
Foto: Wikipedia.org
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Sviatky Veľkej noci
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.