Sviatky Veľkej noci

Veľkonočné sviatky začínajú už tzv. Kvetnou (Palmovou) nedeľou, kedy si kresťania pripomínajú príchod Ježiša Krista do Jeruzalemu a začínajú sa prípravy na najvýznamnejší jarný sviatok. S prípravami sú spojené aj názvy niektorých nasledujúcich dní, ako je škaredá (tiež smetná) streda, kedy sa v každej domácnosti upratovalo, vymetali sa komíny po zime. Nasledoval zelený štvrtok, kedy sa domácnosť zdobila jarnými kvetmi a zelenými ratolestmi, a patrilo sa aj stravu obohatiť prvými jarnými lístkami. Veľký piatok ako deň Kristovho umučenia je dňom smútku. Biela sobota je prípravou na oslavy Kristovho vzkriesenia, kedy sa domy skrášľovali novou bielou fasádou, zdobili sa vajíčka ako symboly nového života, piekli sa slávnostné koláče, napríklad barančeky s bielou polevou. V nedeľu sa končí predveľkonočný pôst a ľudia môžu začať hodovať slávnostné pokrmy, ktoré si nechali pri ranej bohoslužbe posvätiť – chlieb, koláče, vajcia, víno. Samotná oblievačka a šibačka dievčat na Veľkonočný pondelok súvisí s ľudovou tradíciou ako prejav želania zdravia, jarnej sily a krásy po celý rok.

Text: Jiří Výborný