Veľká noc - oslava života

Jarné čítanie vám prináša::

Práve cez Veľkú noc si kresťanský svet pripomína vzkriesenie Ježiša Krista. Okrem duchovného rozmeru si toto obdobie ľudia spájali aj so začiatkom „pravej“  jari, ku ktorej isto patria aj jej symboly, akými sú vajíčka, voda, jarná prebúdzajúca sa zeleň i začiatok hospodárskych prác na poliach a statkoch. A práve tieto zvyky, tradície a samotnú symboliku týchto sviatkov sa vám pokúsime priblížiť.

Celé to začína týždeň pred Veľkou nocou, a to Kvetnou nedeľou (po novom Palmová nedeľa), alebo tzv. pôstnou. Podľa evanjelií Ježiš vstúpil do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali mladými palmovými vetvičkami (ratolesťami). V dnešnej dobe si túto udalosť pripomíname svätením bahniatok  na svätej omši. Tak ako v minulosti, tak aj teraz ľudia veria, že posvätené prútiky im prinesú dobrú úrodu a ochránia ich majetok. V nedeľnej obedovej ponuke by nemali na stole chýbať tradičné cestoviny s makom symbolizujúce pôst.

Na  Zelený štvrtok (po novom Štvrtok svätého týždňa) si pripomíname spomienku na poslednú večeru, pri ktorej Ježiš podáva apoštolom chlieb  a víno, v symbolickom  ponímaní  svoje telo a krv, čím ustanovil sviatok prijímania. Zvykom bolo robenie krížov na dvere stajní, ktoré mali chrániť zvieratá pred zlými silami. V dnešných časoch sa s týmto zvykom stretávame už len sporadicky. Na obed sa podávali  pôstne „zelené“ jedlá  zväčša šalátové a špenátové prívarky.

Smútočný deň Veľký piatok (po novom  Piatok utrpenia Pána), je dňom kedy ukrižovali Ježiša Krista. V tento deň je pre kresťanov povinné dodržiavať prísny pôst, ktorý sa viaže na očistu tela a duše, ako aj na spomienku veľkého utrpenia Pána. V prípade, ak sa nedodržiaval úplný pôst, mohlo sa pripravovať iba bezmäsité jedlo zo strukovín, rýb či zeleniny.  Taktiež sa ľudia chodievali umývať do potoka, aby boli zdraví.

Biela sobota (po novom Svätá sobota) symbolizuje odpočívanie Ježiša Krista v hrobe,  zabaleného do bielej plachty. Cirkevným zvykom bolo, aj dodnes je, rozväzovať zvony, aby boli pripravené na oslavu Ježišovho zmŕtvychvstania.  Jedným z ďalších aktov bolo spaľovanie zvyškov posvätných predmetov,  čo symbolizovalo pálenie Judáša. Tento deň bol charakteristický aj prípravami jedál na slávenie Veľkonočnej nedele, farbením vajíčok a  pletením korbáčov z vŕbového prútia.

V už spomínanú Veľkonočnú nedeľu (po novom Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania) sa po dňoch smútku začalo oslavovať zmŕtvychvstanie  Ježiša Krista.  Tento deň je vyvrcholením veľkonočných sviatkov. V kostoloch sa dodnes posväcujú veľkonočné jedlá, z ktorých najvýznamnejšie sú vajíčka  a veľkonočný koláč. Po rannej svätej omši sa ľudia vyberú do svojich domov či bytov, kde sa pustia do konzumácie slávnostných jedál. Popritom si spievaním obradových piesní spríjemnia čas trávený v kruhu najbližšej rodiny či priateľov.

Posledným dňom sviatkov je Veľkonočný pondelok (po novom Pondelok vo veľkonočnej oktáve),  už tradične spájaný s vodou, kúpaním, oblievaním , šibaním. Samotné šibanie vŕbovými prútmi symbolizovalo životodarnú silu vegetácie a na druhej strane  oblievanie symbolizovalo zabezpečenie zdravia a krásy pre dievčatá po celý rok. V dnešných časoch je postupne  voda a oblievanie nahradzované decentným streknutím voňavky.

Zaujímavosťou je, že na Slovensku sa stretávajú obe kultúrne hranice, teda západoeurópske šibanie s  východoeurópskym kúpaním. Napriek rôznym zvykom a tradíciám by sme nemali zabúdať na to najcennejšie – na našu rodinu a priateľov.

Text: Oskár Mažgút

Foto: O. Maňáková, Pixabay.com