Plitvické jazerá

Cez početné spenené, niekoľkonásobne rozvetvené vodné kaskády prúdi priezračná voda z jedného jazera do ďalšieho. Na holých vápencových výbežkoch medzi vodným tokom vodnou hmlou presvitajú husté zelené porasty machu, ktoré z vlhko lesknúcich sa skál často visia ako závesy. Medzi mohutnými svahmi chorvátskych hôr Licka Plješevica, Mala Kapela a Medvedjak chráni Národný park Plitvické jazerá fascinujúci, hučiaci vodný svet s podivuhodnými skalami, jaskyňami a hlbokými lesmi. 16 kryštálovo čistých jazier Plitvickej panvy je rovnako výsledkom biologických a chemických procesov, ktoré neustále menia vodné toky, pretvárajú jazerá a vytvárajú nové kaskády.

12 horných jazier krasovej panvy sa nahromadilo pred bariérami, ktoré sa vďaka usadeninám uhličitanu vápenatého, neustále zväčšujú. Nielen mach, ale aj riasy a vodné baktérie zbavujú vodu uhličitanu vápenatého, ktorý potom opäť vylučujú pod seba. Organizmy tak postupne navrstvujú stále vyššie a vyššie vápencové hrádze, ktoré zadržujú vodu a vytvárajú stále nové, kuriózne katarakty dosahujúce výšku až 80 m. Travertíny, veľmi krehké a citlivé vápenaté útvary, povyrastú každoročne asi o 1 cm. Niekedy voda časti mäkkých vápencových hrádzí odlomí a prerazí si tak cestu k ďalšiemu jazeru, ležiacemu nižšie. Mladý mach je zelený a mäkký, pretože ešte nevylúčil žiadny travertín. Ale už po roku, v priebehu ktorého na spodnej strane mechových porastov vzniknú vápencové spoje, rastliny stmavnú. Starší mach je nažltlý, pokrytý vápenitou vrstvou. Postupom času skamenie a odumiera. Bilogicko-chemická súhra medzi minerálmi a organizmami je veľmi citlivá.

Voda znečistená a kalná. Aj nepatrné množstvo kalu by túto ľahko zraniteľnú rovnováhu zničilo. Už blízko za mostom cez rieku Koranu, kde sa dá vidieť náznaky vzniku nových jazier a kaskád, sa do vody dostáva toľko organických látok, že rast travertínu náhle ustane. Tiež preto sú návštevníci parku vedení do blízkosti jazier a vodopádov len po drevených chodníkoch. Úplne iným spôsobom sa vyvinuli štyri spodné jazerá. Jedná sa o krasové jaskyne, ktoré majú prepadnutý strop. Veľká časť vody z horných jazier totiž presakuje vápencovým dnom a vymieľa podzemné jaskyne. V blízkosti spodných jazier sa nachádza približne 20 takých jaskýň. Pokiaľ sa ich klenba prepadne, vzniknú priepasti, ktoré rýchlo zaplní voda a tie sa tak premenia na jazerá. Plitvický park sa neustále mení. Napríklad vodná hladina niektorých jazier stúpla za len 35 rokov o 0,5 m, a zmenila tak ich obrysy aj tvar kaskád. Avšak jazerá a vodopády sú len zlomkom z celkovej rozlohy parku, ktorá je takmer 300 km. Chránené sú tiež tunajšie hlboké lesy a okolitá krasová krajina. Bez rozľahlých lesných oblastí by totiž poveternostné vplyvy dolomitové skaly rýchlo narušili. Úlomky skál a štrk by zasypali jazerá a zničili tak krehké travertínové katarakty. Dolomitové pôdy v okolí horných jazier a pramenných potokov sú pokryté ihličnatými stromami, hrabom obyčajným a zmiešané jedľovo–bukové porasty. Vápencové pôdy ležiace v okolí dolných jazier porastajú ihličnaté a bukové lesy. Bujnejú v nich papradiny a húštiny javorov a vresu, v ktorých sa ukrývajú vlci a medvede. Vo voľnej prírode však medvede hnedé zahliadneme len ťažko. Stretneme sa s nimi skôr na parkovisku pred hlavným vchodom do parku, kde niekedy prehrabávajú odpadkové koše.

 

Text: Denisa Arvajová

Foto: Štěpánka Svobodová