„Nedej zahynouti nám ni budoucím, svatý Václave!“

Mladosť

Najdôležitejší český svätec sa narodil v roku 907 alebo 908 n. l. dvom přemyslovským šľachticom – kniežaťu Vratislavovi (známemu tiež ako Bratislav) a jeho žene, kňažnej Drahomíre, ktorá však pôvodne pochádzala z Havolanska (dnešné Braniborsko). Neskôr, okolo roku 915, sa kniežaciemu páru narodil ďalší syn Boleslav, neskôr zvaný Ukrutný. Na obidvoch bratov mala veľký vplyv ich stará mama, kňažná Ľudmila, ktorá ich učila slovanskému jazyku, písmu a liturgii. Otec Václava neskôr poslal na Budeč, kde ho vzdelávali slovanskí kňazi Pavel a Učeň v latine. Po Vratislavovej smrti v roku 921, sa novým panovníkom mal stať iba štrnásťročný Václav, no vlády sa ujala Drahomíra. Ta súperila s Ľudmilou o vplyv nad mladým Václavom a nechala ju vykázať na hrad Tetín (poblíž dediny Srbsko) a ešte v tom istom roku v septembri vyslala svojich vikingských pochopov Tunnu a Gommona, ktorí starú kňažnú v noci zahrdúsili závojom. 

Vláda

V roku 924 sa Václav konečne ujíma vlády nad krajinou v stredných a západných Čechách, ktorá síce tvorí ucelenú sústavu opevnení a osídlení, na druhej strane však nie je nábožensky jednoliata, pretože ešte nebola úplne christianizovaná (pohanská a kresťanská liturgia mali zhruba rovnaký pomer). K tomu je potrebné prirátať vonkajšie nebezpečenstvo – z juhovýchodu to boli Maďari, zo západu bavorský vojvoda Arnulf. Václav si dokázal podrobiť kouřimské knieža Radslava, čo sa mu však vypomstilo. V roku 929 vyslal saský Henrich I. Vtáčnik, ktorý si predtým podmanil Bavorsko, svoje vojská do Čiech. Václav útok neočakával, a tak sa Sasi a Bavori dostali až k Prahe. Knieža nechcel, aby jeho krajinu vyplenili a vydrancovali, preto sa podrobil a zložil Henrichovi sľub vernosti. Zároveň sa zaviazal platiť ročný tribut vo výške 500 hrivien striebra a 120 volov (mimochodom, to bol vtedy bežný poplatok za mier a Henrich musel obdobný poplatok platiť Maďarom). Dôležité je, že si Václav udržal panovnícku zvrchovanosť. 

Kríza

Medzitým rástli názorové rozdiely medzi Václavom a Boleslavom. O tom, v čom sa šľachtici nezhodovali, panujú spory. Jednak mohlo ísť o záležitosti náboženské, kedy Václav uplatňoval dôslednu christianizáciu, ktorá však narúšala tradičné štátne usporiadanie, založené na pohanských základoch, čo sa mohlo znepáčiť konzervatívnejším predákom. Václav totiž bral cirkev ako účinný nástroj svojej politiky, ktorý mal upevniť postavenie Čiech voči iným štátom strednej Európy. Od Henricha sa mu podarilo získať časť ostatkov svätého Víta, ktorému následne na Pražskom hrade založil jemu zasvätený kostol. Touto politikou si pohneval českú vrchnosť vedenú Boleslavom, a tá stála za udalosťami, ktoré vyvrcholili Václavovou smrťou na Boleslavovom dvorci (hradisko v dnešnej Starej Boleslave).

Ďalšie tvrdenia uvádzajú, že príčinou bratských sporov bola rozdielna vízia štátoprávnej a zahraničnopolitickej koncepcie. Boleslavovi sa totiž pravdepodobne nepáčilo Václavovo prosaské smerovanie, respektíve platenie tribútu, a taktiež domáce presadzovanie moci. Keď jeho starší brat porazil niektoré z českých kniežat, jeho územie vojensky neobsadil a uspokojil sa iba s formálnym sľubom podriadenosti, ktorý však, ako to býva, v podstate nebol dodržovaný. Boleslav bol naopak dôslednejší a pragmatickejší. Čechy si chcel pevne podmaniť, to znamená zbaviť ostatné kniežatá vlády, dosadiť na ich územie svojich ľudí, a vyberať od tamojších obyvateľov dane. Z vybraných peňazí by potom vybudoval silné vojsko a zbavil sa saskej nadvlády. Treba dodať, že to sa neskôr Boleslavovi podarilo.

Smrť

Nech to bolo tak či onak, ráno dňa 28. septembra 938 Václav pri ceste do kostola na Boleslavovom dvorci v Starej Boleslave stretol svojho brata. Boleslava rozčúlila povýšenosť, s akou ho Václav oslovil, tasil meč, no brat ho odzbrojil. Potom sa však pridali Boleslavovi druhovia, ktorí sa rozbehli proti Václavovi. Ten sa snažil skryť sa v kostole, no tam už nestačil dobehnúť… Také aspoň boli posledné okamžiky Václavovho života podľa historika Dušana Třeštíka.

Podľa legendy Boleslav oľutoval bratovu smrť: „Boleslav železnou svou šiji sklonil k modlitbě. Poznal svůj hřich: že nejen zavraždil svého bratra Václava, ale že i jiné kvůli němu zahubil. Dal přenést tělo svého bratra Václava z hradu Boleslavi do Prahy, a uložili jej v chrámě svatého Víta.“

Je možné, že Boleslav bol skutočne zarmútený, avšak v jeho jednaní treba hľadať prozaickejšie dôvody. Potreboval totiž dobré vzťahy s cirkvou, pretože iba tak si mohol zabezpečiť legitimitu.

Z Václava sa stal mučeník, povýšený na svätca a neskôr sa stal patrónom českých zemí. Podľa legendy dnes sídli v hore Blaník, kde so svojimi jazdcami čaká, až bude jeho vlasti najhoršie, aby ju ochránil pred zhubnou porobou.

O tom, ako silný sa stal svätováclavský kult, môže svedčiť svätováclavský chorál, ktorého korene siahajú až do 12. storočia a ktorý sa stal českou cirkevnou hymnou.

„Svatý Václave
vévodo České země
kněže náš
pros za ny Boha
svatého Ducha
Kyrieleison

Nebeské toť dvorstvo krásné
blaze tomu ktož tam pojde
život věčny
oheň jasný
svatého Ducha
Kyrieleison 

Pomoci tvé žádáme
smyluj se nad námi
utěš smutné
odžeň vše zlé
svatého Ducha
Kyrieleison“

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org

Preklad: J. Výborný