Národný park Serengeti
Išlo mu o to, aby sa zachoval pre zvieratá a rastliny vo východnej Afrike ich pôvodný a prirodzený životný priestor. Tento apel nezostal bez povšimnutia, avšak nebezpečenstvo, že jedinečný prírodný zázrak Serengeti spolu s jeho stádami divokých zvierat, najväčšími na svete, bude zničený zásahmi človeka, nebolo ani po tridsiatich rokoch usilovnej práce stále ešte zažehnané. Serengetský národný park v Tanzánii je srdcom východoafrického revíru divokých zvierat. Leží v blízkosti rovníka, tesne pri hranici medzi Tanzániou a Keňou, južne od nej na vysočine pri jazere Ukerewe (Viktoriino jezero). Národný park pokrýva 14 763 km2 a je teda zhruba rovnako veľký ako Západoslovenský kraj. Od roku 1981 nechýba na zozname UNESCO.
Kúzlo Serengeti sa ani tak neskrýva v krásach krajiny, ktorá je skôr chudobnou, trávou porastenou savanou s malým množstvom stromov, ako skôr v jedinečnom bohatstve divokých zvierat, ktoré tu žijú. Dá sa tvrdiť, že nikde inde na svete nie je sústredené také množstvo voľne žijúcej zvery. So stádami kopytníkov žijúcich v Serengeti by sa dali zrovnávať len dávno vyhubené stáda bizónov, ktoré kedysi tiahli prériami Severnej Ameriky. Obrovské stáda kopytníkov putujú krajinou Serengeti podľa rytmu ročných období.
Asi od polovice marca do polovice mája trvá doba veľkých dažďov, ktoré premieňajú náhornú rovinu Serengeti na jednu rajskú záhradu. Dostatok vlahy a teplo spraví so savanou skutočné zázraky. Vyprahnutá zem sa zazelená a rozkvitne. V nasledujúcom období sucha, ktoré trvá spravidla do októbra sa vrchovina podobá vysušenej polopúšti, ktorú zvieratá hľadajúce potravu opúšťajú. V tej dobe stáda zvierat prekračujú na čas hranice chráneného územia. Malé obdobie dažďov v novembri a decembri pomôže tráve a krom opäť vyrásť, takže vracajúce zvieratá zase nachádzajú dostatok potravy.
Pri svojom putovaní zvieratá opúšťajú hranice chráneného národného parku a dostávajú sa do blízkosti ľuďmi osídlených území, ktoré na okrajoch národného parku nebezpečne obmedzujú priestor, ktorý je pre obrovské stáda zvierat životne dôležitý. Vegetácia nestačí uživiť divoké zvieratá, aj explozívne vzrastajúci počet obyvateľov, ktorí stále rozširujú svoj životný priestor, čo pochopiteľne vedie k obmedzovaniu priestoru pre zvieratá, ktorým potom zostáva len malá nádej na prežitie.
Ďalšie ohrozenie zvierat je spôsobené sinejúcou turistikou, stepnými požiarmi a predovšetkým pytliakmi. Heslo dňa znie: Save the Rhinos. – Zachráňte nosorožce.“ Z nosorožcov dvojrohých sa stal najviac ohrozený druh africkej zveriny. V roku 1988 bolo v Serengeti napočítaných už len dvanásť exemplárov. Bohužiaľ, dnes už vo voľnej prírode (na celom svete) nežije mimo prísne stráženej prírodnej rezervácie pravdepodobne už žiadny. Pre zaujímavosť - Zoo Dvůr Králové chová nosorožce dvojrohé od roku 1971, pričom ich chovná skupina je zároveň najväčšou skupinou tohto druhu na svete, v súčasnej dobe predstavuje 15 zvierat. Tak ako slon pre svoje veľké kly je nosorožec nemilosrdne lovený pre svoj roh. Na arabskom polostrove sú z neho vyrábané rukoväte dýk, v Ázii je zas rozomletému rohu na prášok pripisovaný liečivý účinok. Ako je vidieť, nestratila výzva „Serengeti nesmie zomrieť!“ ani dnes svoju aktuálnosť.
Text: J. Štantejský a Monumente der Welt
Foto: Wikimedia Commons: Ikiwaner, č. 2, č. 3, č. 4, č.5, č.6, Knuckles, Gudio Appenzeller
Preklad: O. Kubáčková
Diskusia k článku (0) |