Kilimandžáro
Biela hora, ktorá sa mohutne týči nad východoafrickou náhornou planinou na severovýchode Tanzánie, blízko hraníc so susednou Keňou, vzbudzuje stále znovu nadšenie a údiv. Iba v dvadsaťročnom období druhej polovice 19 .storočia – v rokoch 1870 a 1890 – sa pokúsilo zdolať horu Kilimandžáro 49 Európanov. V neposlednej rade stroskotali na extrémnych klimatických podmienkach, začínajúcimi tropickým horkom na úpätí hory a končiac veľkými mrazmi vo vysokých polohách. Až v roku 1889 sa podaril nemeckému bádateľovi Hansovi Meyerovi a s ním aj rakúskemu horolezcovi Ludwigovi Purtschellerovi prvovýstup na Kibo, najvyšší z vrcholov Kilimandžára (5895 m).
Dnes môžu turisti zvládnuť výstup so skúseným horským vodcom v piatich dňoch. Z miesta nazvaného Marangu, ktoré leží vo výške 1500 m na juhovýchodnej strane hory, je to k vrcholu zhruba 4400 metrov. Najvyšší z osamotene stojacích hôr Zeme zaberá plochu dlhú osemdesiat kilometrov a širokú šesťdesiat kilometrov, ktorá je približne dvakrát väčšia než Luxembursko. Od západu smerom k východu sa týčia jeho vrcholy v tomto poradí: Shira, vysoký 4000 m, Kibo – „Jasný“ so svojou pokrývkou večného ľadu, a Mawenzi – „Temný“, rozoklaný, 5270 m vysoký vrchol s bizarnými skalnatými hrotmi. Horský obor, ktorý tak bezprostredne vyrastá z plochej náhornej plošiny Tanzánie, rozprestierajúcej sa 900 až 1000 metrov nad morskou hladinou, je navrstvená sopka, ktorá vznikla zhruba pred 25 miliónmi rokov v období treťohôr.
Najstarší z jeho troch sopečných kužeľov, pôvodne asi 5000 m vysoký Shira, sa po mohutnom výbuchu prepadol a na jeho vrcholku vznikol prepadnutím kráter s priemerom tri kilometre. Kráter vrcholu Kibo, 2 km široký a 200 m hlboký, je lemovaný valom asi 300 m vysokých okrajových skál; jeho ľadovce zostupujú až do výšky 4300 metrov. Jedinečnosť Kilimandžára je naviac zdôraznená rozmanitosťou jeho fauny a flóry. Výškový rozdiel od úpätia k vrcholu poskytuje priestor rôznym vegetačným stupňom.
Chudobná trávnatá savana siaha do výšky cca 1000 m, potom sa tu nachádza úrodné pásmo ornej pôdy, kde sa pestuje kukurica, pšenica, zelenina, káva, bavlník a cukrová trstina. Voda je do suchších pásiem privádzaná z vyšších oblastí Kilimandžára drevenými rúrami. Na toto obrábané pásmo nadväzuje horský les s bohatými zrážkami. V roku 1973 bola oblasť počínajúc horským lesom smerom k vrcholu prehlásená za národný park. Vo výške asi 3000 metrov začína pás vresovísk a trávy, ktorý je vystriedaný zónou skalnej sutiny. Na ňu potom vo výške približne 5000 metrov nadväzuje oblasť večného ľadu, ktorá horskému obrovi na poludníku požičiava podobu prírodného zázraku.
Nie je isté, či si Kilimandžáro svojou charakteristickú snehovou čapičku ponechá navždy. Už celé desaťročia pozorujú bádatelia neustála topenie vrcholového ľadu na Kibe. Zatiaľ čo kedysi boli tieto zmeny dávané za vinu všeobecným klimatickým zmenám, dnes je topenie ľadovcov dávané do súvislosti s pribúdaním takzvaných fumarol, čo sú 200ºC až 280ºC horúce exhalácie pár z puklín vedúcich do vnútra Zeme, ktoré zvyšujú teplotu v okolí.
Text: J. Štantejský a Monumente der Welt
Foto: Wikimedia Commons, Sbork, Esculapio - č.3, č.4, Paul Shaffner,Yosemite - č.7, č.8, č.9, Arne
Diskusia k článku (0) |