Karlov most

Nestáva sa príliš často, aby most tvoril vlastné jadro mesta. Jednou z takých výnimiek je Karlov most, ktorý spája západnú a východnú časť Prahy. Na jednom brehu rieky Vltavy sa rozkladajú Hradčany a Malá Strana, na druhom Staré Mesto a ako celok vzniká nádherná kulisa stovežatej Prahy. Po Karlovom moste nesmú jazdiť autá a práve preto patrí pešia prechádzka po ňom k tým najromantickejším zážitkom v českej metropole. V roku 1357 položil cisár Karol IV. základný kameň na stavbu 520 m dlhého a 10 m širokého mostu z pieskovca, ktorý je podopretý 16 oblúkmi. Predchodca Karlovho mosta, Juditin most, bol strhnutý povodňou. Nový most, pôvodne nazývaný Kamenný alebo Pražský, bol postavený podľa mostu v nemeckom Trevíre. Zákazku na stavbu, ktorá sa skoro preslávila po celom svete, získal zrejme Petr Parléř. Ten sa stal neskôr staviteľom Svätovítskeho chrámu na Pražskom hrade.

Nad prvým staromestským pilierom postavil Parléř Staromestskú mosteckú vežu, ktorá sa považuje za najkrajšiu bránu gotickej Európy. Západné priečelie bolo zničené streľbou v bojoch so Švédmi v roku 1648, východné priečelie je však bohato plasticky zdobené. Nad bránou sú erby krajín, ktoré v dobe stavby mostu patrili k Českému kráľovstvu, ďalej erby českého kráľa a rímskeho cisára a motív rybárika v závoji. V druhom poschodí na reliéfe mostných oblúkov je

     

socha sv. Víta, patróna mostu, po jeho pravici socha tróniaceho Karola IV., po jeho ľavici socha tróniaceho Václava IV. Historici boli neskôr prekvapení vierohodnosťou sôch, predovšetkým v prípade Karola IV., kedy držanie tela sochy zodpovedá skutočnej postave cisára a je tu dokonca zrejmé aj jeho zranenie. Nižšia malostranská veža na ľavom brehu na malostranskom predmostí je románska hranolová veža, ktorá bola pôvodne súčasťou opevnenia podhradia. Vyššia malostranská mostecká veža bola postavená po roku 1464 na podnet kráľa Juraja z Podebrad.

Aj keď delové gule Švédov za tridsaťročnej vojny aj zbrane iných vojenských konfliktov zničili mnoho architektonických pamiatok, zostáva stará Praha nielen jedinečnou ukážkou gotickej svetskej architektúry, ale aj pamiatkou na českých panovníkov a mecenášov umenia. Karlov most zdobí unikátny súbor 30 sôch a súsoší na balustráde, prevažne barokových, vytvorených Matyášom Bernardom Braunom a Františkom Maximiliánom Brokoffom, ktoré boli v 19. storočí doplnené niekoľkými novogotickými a klasicistickými sochami. Väčšinu z nich však dnes už nahradili kópie, pretože znečistenie veľkomestskými splodinami im veľmi škodí. Zvlášť pôsobivá je socha svätého Jana Nepomuckého, ktorý bol v dobe rekatolizácie symbolom katolíckej cirkvi a ktorý je dodnes uctievaný ako skutočný zástanca a obranca viery. Na mostnom pilieri stojí socha Bruncvíka z roku 1884, ktorú tu dala postaviť staromestská obec na znamenie svojich práv k tomuto mostu.

Karlov most stál vždy v centre historického diania, nech už bol v Čechách pri vláde ktokoľvek. Most bol svedkom korunovácie českých panovníkov. Počas husitských povstaní v roku 1420 sa na Malej Strane zhromažďovali stúpenci Jana Husa. Zimný kráľ Fridrich Falcký vraj v roku 1620 utiekol cez most po prehranej bitke na Bielej hore, kde bolo porazené jeho protestantské vojsko katolíckymi Habsburgovcami. V roku 1648 bránili Pražania z mostu Staré mesto pred vpádom Švédov a o 200 rokov neskôr tu Česi bojovali za nezávislosť. Dnes po moste prúdia turisti zo všetkých kútov sveta a počúvajú najrôznejších hudobníkov a umelcov, ktorí už patria ku koloritu Karlovho mostu.   

 

Text: Denisa Arvajová

Foto: Wikimedia Commons, Matt Borak, Hans Peter Schaefer, č.2, Diligent , č.2, Karelj, č.2, Estec, Maciej Dembiniok, Petr1868     

Preklad: Zuzana Megerssová