Eiffelova veža

Najvyššia budova sveta konca 19. storočia bola postavená medzi rokmi 1887-1889, aby tvorila vstupnú bránu k Svetovej výstave, ktorá bola usporiadaná počas stého výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Eiffel pôvodne plánoval postaviť vežu v Barcelone pre Svetovú výstavu roku 1888. Avšak pre konzervatívne barcelonské kruhy bola stavba nepochopiteľná, „divná“ a nezapadala do mestského architektonického koloritu. Avšak Gustavovi Eiffelovi sa podarilo presadiť návrh svojej budovy parížskym zastupiteľom a dňa 6. mája 1889 mohol stáť pri jeho slávnostnom otvorení.

Veža musela od začiatku čeliť silnej vlne kritiky verejnosti, pre ktorú bola päsť na oko. Napríklad románopisec Guy de Maupassant, ktorý tvrdil, že budovu neznáša, každý deň jedol vo vežovej reštaurácii. Keď sa ho pýtali, prečo tomu tak je, vraj odpovedal, že je to jediné miesto v Paríži odkiaľ na vežu nevidí.

Zaujímavosťou je, že jedným z tradičných hollywoodskych klišé je, že Parížan má zo svojho okna vždy výhľad na Eiffelovku. Avšak v skutočnosti je výška väčšiny budov v Paríži obmedzená na sedem poschodí a len z mála vyšších budov je možné vežu vidieť.

Veža mala povolenie stáť dvadsať rokov a v roku 1909 mala byť rozobraná. Ale Eiffelovka sa ukázala byť cennou pre účely komunikácie. Armáda ju používala, aby navádzala taxikárov na frontovú líniu počas prvej bitky na Marne.

V dobe, kedy bola veža postavená, bolo mnoho ľudí šokovaných jej odvážnym tvarom. Eiffel bol kritizovaný za to, že sa snaží vytvoriť niečo „umelecké“ bez ohľadu na strojárenstvo. Ale on a jeho inžinieri si boli vedomí nebezpečenstva sily vetra vo vysokých výškach, takže vežu bolo potrebné navrhnúť tak, aby mu dokázala odolať. Takže pomocou matematickej kalkulácie bol určený exponenciálny tvar veže, ktorý je v nižších častiach voči vetru najsilnejší.

Fakty o Eiffelovke

Výška (od zeme k špičke stožiaru): 312 metrov

-          súčasná výška vrátane antény: 324 metrov

Váha: 10 100 ton.

Váha kovovej konštrukcie: 7 300 ton.

Počet žiaroviek, ktoré vežu osvetľujú: 20 000

Počet nitov: 2 500 000

Spotreba farby: 60 ton na každé premaľovanie, ktoré sa koná každých sedem rokov.

Počet výťahov: od prízemia do druhého podlažia – 5, od druhého poschodia na vrchol – 2.

Rýchlosť výťahu: 2 m/s.

Počet návštevníkov k 31.12.2008: 243 376 000

Spotreba elektriny: 7,8 miliónov kWh za rok, čo je ekvivalentom pre dedinu so sto domami.

Gustave Eiffel

Narodil sa 15. decembra 1832 v Dijone. Vyštudoval prestížnu školu Ecole Centrále v Paríži. Jeho závratná kariéra bola odštartovaná roku 1876 stavbou mostu Maria Pia cez portugalskú rieku Douro. V roku 1884 postavil viadukt v strednom Francúzsku a stanicu v Budapešti. Mal na starosti kovovú konštrukciu obchodného domu Bon Marché a banky Crédit Lyonnais v Paríži, navrhol kupolu observatória v Nice a v neposlednom rade i impozantnú vnútornú štruktúru Sochy slobody. Potom prišiel roku 1889 vrchol jeho diela – Eiffelovka. Po neúspechu projektu Panamského prielivu sa v súvislosti so svojou vežou začal zaoberať experimentovaním s odporom vzduchu, meteorológiou a bol pri inštalácii obrovskej rádiovej antény.

Vynálezy konca 19. storočia

Koniec 19. storočia priniesol mnoho vynálezov, ktoré z dlhodobej perspektívy úplne zmenili naše životy. Pozrime sa, ktoré z nich to boli:

1876-1877: štvorvalcový motor (Gottlieb Daimler, Nikolaus Otto, Maybach)

1876: písací stroj (Philo Remington)

1876: telefón (Alexander G. Bell)

1877: fonograf (vo Francúzsku ho vynašiel Charles Cros a potom v Spojených štátoch amerických Thomas A. Edison)

1879: žiarovka (T. A. Edison) a elektrická lokomotíva (Werner von Siemens)

1881: vynájdené parou poháňané auto nazývané La Rapide (Amédée Bollée)

1884: plniace pero (Lewis E. Waterman)

1885: vakcína proti besnote (Louis Pasteur)

1886: prvé elektrické lampy v Paríži

1887: začiatok stavby Eiffelovej veže.

1888: Kodak prišiel do Francúzska a Heinrich Hertz objavil elektromagnetické vlny

1889: priehľadný fotografický film z nitrocelulózy (George Eastman)

1890: Etienne J. Marey predviedol chronofotografiu na pohyblivom filme

1891: Edouard Michaelin prišiel s prvými vymeniteľnými pneumatikami pre jazdné kolesá, na autá boli adaptované roku 1894

1894-1903: na cestách sú prvé závody áut

1895: objavené röntgenové lúče (Wilhelm Röntgen)

1896: objavená rádioaktivita v uránových soliach (Henri Becquerel)

1897: prvý bezdrôtový telefónny prenos (Edouard Branlya Guglielmo Marconi)

1898: prvé telegrafné spojenie medzi Panteonom a Eiffelovou vežou (Eugene Ducretet a Ernest Roger), objavené rádium (Pierre a Marie Curie)

1899: prvá bezdrôtová komunikácia cez kanál La Mance (Guglielmo Marconi)

1900: Na Svetovej výstave predstavené parížske metro a vzducholoď (gróf Ferdinand Von Zeppelin) 

Text: Maxim Kucer

Foto: Oskár Mažgút

Preklad: O. Kubáčková