ČR, Praha: Hvezdáreň Ďáblice – bližšie k hviezdam - VIDEO

Chvíľku sme sa potulovali okolo, aby sme s radosťou prijali príjemné pozvanie do útrob vesmírnych bádateľov, do staručkej, ale pritom pomerne známej hvezdárne. Skalnatý vršok, pokrytý snehom, ktorému dominuje kríž, je v mnohom magický – pri dobrom počasí sa v diaľke rysujú Krkonoše, Jizerky aj Krušné hory. Pri jasnej oblohe je však veselo hlavne vo vnútri. Bez jasnej oblohy sa totiž hviezdy pozorovať nedajú. „V januári som sa mohol dívať len raz,“ posťažoval sa Petr Adámek, jeden z dvoch zamestnancov hvezdárne. Okrem oblohy pozoruje tiež veveričky a vtáky, ktorým do krmítka sype niečo na „zub“.

Keď sa zábava stane prácou

Hviezdy a chuť po objasňovaní toho, ako vlastne vesmír funguje, fascinuje mnoho ľudí. Len málo z nich ale môže povedať, že ich vášeň sa stala zároveň aj ich obživou. Petr Adámek naštartoval svoju atypickú profesiu ako amatérsky hvezdár. O hviezdach hovorí: „Vieme, že Slnko spaľuje vodík na hélium a pritom vzniká teplo a svetlo – samo o sebe by to na stvorenie planét a života na jednej z nich nestačilo, takže o vznik ďalších a ťažších prvkov sa postarali omnoho hmotnejšie hviezdy v minulosti. Rozhliadnime sa okolo seba a uvedomme si, že úplne všetko – živé aj neživé vzniklo z hviezd a raz vo hviezdach zase skončí,“ vysvetľuje Adámek a dodáva, že v prípade Zeme nastane koniec za 4 a pol miliardy rokov.

Hvezdáreň v Ďábliciach funguje od roku 1956. Po zdarenej akcii Z bola otvorená 3. novembra. Vtedy si astronómovia medlili ruky nad vhodne zvoleným miestom, dneska ale krútia hlavou nad svetelným znečistením, povedané po hvezdársky. „Vtedy tu musel byť astro-raj, žiadne sídliská, žiadne reklamy, supermarkety – proste žiadne nezmyselné svietenie do neba. Dneska sú ideálne podmienky v Novohradských a Jizerských horách, na Šumave a juhu Vysočiny,“ vysvetľuje Petr Adámek potom, čo objednal do ďáblickej hvezdárne exkurziu detí zo škôlky. Školy a škôlky tvoria významnú časť návštevníkov, hneď po nich rodičia, ktorí chcú vesmír priblížiť svojim zvedavým deťom a nakoniec tí, ktorí hviezdam prepadli. Tí sú ale zapísaní na listine čakateľov na individuálnu prehliadku a pozorovanie.

Okrem osvety verejnosti má Hvezdáreň Ďáblice na starosti tiež výskum zákrytových dvojhviezd a meranie zmien ich jasnosti. Výsledky pozorovania sa potom spracovávajú v Brne. Do Valašského Meziříčia a Rokycan z pražských Ďáblic potom mieria výskumy zákrytov hviezd planétkami a Mesiacom.

Čo všetko sa dá vlastne pozorovať?

Najväčší záujem verejnosti budí raz za čas zatmenie Mesiaca alebo ešte vzácnejšie zatmenie Slnka. Podľa Adámka sa ale nie vždy jedná o zatmenie v plnej sile, a pokiaľ je ten deň zatiahnutá obloha, tak môže nasledovať aj mnohomesačná alebo i mnohoročná pauza. Aj kométy sa dajú pozorovať len zriedka – raz za 5 až 10 rokov. "Vidieť sa dá predovšetkým Mesiac v tvare písmena D (nie úplnok) a k tomu planéty od Merkúru po Saturn. Urán je skôr vzácnejší a Neptún nie je na pražskej oblohe zaujímavý,“ krčí ramenami astronóm Adámek. Keď nesvieti Mesiac, dajú sa dobre pozorovať tiež viacnásobné hviezdy, hmloviny alebo galaxie.

Pre návštevu ďáblickej hvezdárne je ideálny čas práve teraz na jar, pretože obloha je dostatočne tmavá a teploty rozumné. Rovnako dobré podmienky sú ešte na jeseň. V prospech pozorovaniu v zime hovoria dlhšie noci a kratšie dni, tzn. doba pozorovania sa posúva už na piatu hodinu odpoludnia. Keď je ale mráz alebo dlhšiu dobu škaredo, znižuje to možnosť niečo vidieť. No a konečne leto. Ani to nie je pre hvezdára práve priaznivé. Podľa nich sa prvé dva letné mesiace takmer nezotmieva a horúcim slnkom prehriaty vzduch nie je pre pozorovanie vhodný.

Ďáblická hvezdáreň ale ponúka omnoho viac než „len“ pozorovanie oblohy. Návštevníci si môžu rozšíriť svoje znalosti v sérii astronomických, prírodovedných aj cestopisných prednášok. V premietacej sále sa dozvedia niečo z pásma prírodopisných filmov, a najmenší si môžu hviezdnu sústavu ohmatať nielen prostredníctvom ďalekohľadov, ale tiež rozprávok. Za smiešné vstupné 30 korún toho ďáblická hvezdáreň ponúka viac než dosť.

Text/video: Klára Svobodová

Foto: archív Hvezdáreň Ďáblice, Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková