ČR, Praha: ako vyzerá príprava na parkúrovú sezónu - VIDEO
Konkrétne kone tento čas, kedy môžu začať okusovať prvú trávu, milujú. Tie skúsenejší tiež cítia, že sa blíži ich pretekárska sezóna. Tréning skúsených jazdcov sme natáčali v Športovej stajni Golem v Prahe, Dolných Chabroch.
V komunistickom Československu mali kone svoje miesto len v národných chovoch a štátnych statkoch. Dnes ale kôň nie je ničím výnimočným. Farebné, rýchlo sa pohybujúce fľaky, sú rozosiate na zelenej tráve všetkých kútov Česka. Po rokoch, kedy takmer zmizli, sa vrátili na výslnie. Ľudia ich milujú. Pre mnohých sa kone stali vášňou, s ktorou žijú už od malička. Toto puto je potom to pravé a takmer nezničiteľné.
Nikto učený z neba nespadol
Laikovi sa môže zdať jazdenie na koni jednoduché – človek si proste sadne na koňa a ide. V skutočnosti ide ale o umenie, dokonalé spojenie zvieraťa a človeka, duševné aj fyzické. Jazda na koni je pre človeka tiež ideálna fyzická záťaž, samozrejme ak to nepreháňa. Na koni sa totiž musí do práce zapojiť väčšina svalových skupín, takže vychádzka na koni je dokonalý telocvik.
Parkúrové skákanie je jednou z mnohých disciplín, ktoré sa dajú s koňom trénovať. Trúfam si tvrdiť, že aj tou najpopulárnejšou v súčasnosti. Na olympijských hrách sa parkúr po prvýkrát objavil roku 1900 v Paríži a bol výhradne disciplínou vojakov. Od roku 1974 pretekajú muži spoločne so ženami.
V zásade ide o to prejsť kurz parkúru v čo najkratšom čase a bez chýb. Chybou v parkúre sa rozumie zhodenie prekážky alebo prekročenie časového limitu. Obe pochybenia sa hodnotia pomocou trestných bodov.
V parkúre musí kôň maximálne rešpektovať svojho jazdca, v príprave je preto dôležitá nielen skoková časť tréningu, ale tiež drezúra. Vo všetkom, čo od svojho koňa chceme, musíme byť dôslední. Kone sú totiž inteligentné zvieratá a ľahko sa naučia, ako sa čomu vyhnúť. Pokiaľ ale budeme ctiť pravidlo dôslednosti a vyžadovať precíznosť, uspokojivý výsledok na seba nenechá dlho čakať.
Nechajte to na koňovi, ten má väčšiu hlavu
Názory na to ako trénovať skokové kone a jazdcov sa samozrejme rôznia. Niektorí zastávajú metódu „riadeného odskoku“, kedy je kôň závislý od pokynov jazdca, alebo metódu prirodzenú. Prvá metóda je zradná v tom, že keď chybuje jazdec, chybuje tiež kôň. V druhom prípade mnohé chyby jazdca môže zachrániť konská prirodzenosť a inteligencia. Keď je kôň v rovnováhe, v správnom tempe a správne navedený na skok vyrieši si to po svojom. Pravidlo, že jazdec musí mať svojho koňa pod kontrolou, ale platí pre každý meter parkúru.
Pre prípravu je zimné obdobie obzvlášť dôležité. Na jar, keď začne sezóna, už na brúsenie štýlu nie je čas, pretože sa ide z pretekov na preteky, pokiaľ teda jazdec má ambície postupovať v rebríčku smerom hore. Takýchto jazdcov väčšinou vídame v súťažiach vyššej obtiažnosti – S, ST, T a TT. Pre jazdcov, ktorí sa koňmi bavia a časy a trestné body radia ďaleko za pôžitky, ale tiež pre mladé kone, ktoré so skúsenými "ridermi" zbierajú na nižších prekážkach skúsenosti, sú určené súťaže značené písmenami ZZ, Z, ZM, ZL alebo L. Parkúr je tiež súčasťou súťaží všestrannosti.
Text/video: Klára Svobodová
Foto: Štěpánka Svobodová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |