V lete na vodu do Poľska?

      Stále viac však zisťujeme, že Poľsko je pretkané sieťou riek a riečok, niekedy samostatne tečúcich, inokedy spájajúcich jazerá. Rieky vhodné na vodácku turistiku českí a moravskí vodáci objavili najskôr bližšie od hraníc so severným susedom. Kwisa, Bóbr a niektoré ďalšie. Postupne už splavovali rieky aj v ostatných kútoch Poľska.

     Jednou zo zaujímavých destinácií je veľká rieka Warta, ktorá je ešte relatívne blízko hraníc. Konkrétne z Ostravy do Czenstochowej je to niečo cez 170 km a už odtiaľ sa dá rieka splavovať. Najzaujímavejší úsek je však inde. Nenápadný prítok zvaný Liswarta je splavný aj v lete. Ak plavbu zahájime pri dedine Zawady, stačí prejsť autom nejakých 20 km po ceste a máme pred sebou 20 km po Liswarte a ďalších vyše 50 km po Warte. Plávať sa dá, samozrejme aj ďalej, k ústiu Warty do Odry pri Kostrzyne ostáva ešte 587 km.

     Na prvý deň nám Liswarta postačí. Dvadsať km je na pohodu. Liswarta sa príjemne krúti, občas sa objavia ostrovčeky porastené travinami, občas piesočné pláže. Prúd je prekvapivo rýchly, a tak musíme využiť svoje vodácke umenie, aby sme neostali visieť niekde vo vŕbovom poraste pri brehu. Od mosta neďaleko Zawady nás čaká len jedna rozbúraná hať a inak príjemný prúd. Iba občas sa objaví lávka alebo iný náznak civilizácie. Občas zamáva krídlami volavka alebo kormorán. Keď sa sprava objaví prítok, ľahko sa pomýlime, ale nie je to ešte sútok s Wartou, je to prítok Kocinka, ktorá je rovnako veľká ako Liswarta. Rieka tak dospeje tesne pred svojím ústím – sútok s Wartou príde ešte po 2 km. Hneď pod sútokom je možné kempovať pri osade a požičovni s názvom Kule.

     V Poľsku nie sú typické krčmičky ako v Čechách, no v každej dedinke je „sklep“, teda obchod, pred ktorým nájdeme niekoľko drevených lavíc a stolček. Tu je možné si sadnúť, vypiť si a pojesť niečo zo zásob. Z rieky každá dedina nie je vidieť, a tak je dobré pribežne sa orientovať podľa mapy. Od mostu zvyčajne vedie cesta do dediny. Ďalší deň je plavba k mestu Dzialoszyn stále pekná, borové lesy občas lemujú rieku, a ak plávate v ten správny čas, aj hubári tu zvyčajne majú úspech. Pred Dzialoszynom pri železničnom moste je akási čudná stavba, pripomínajúca stavidlá. Necháme ich byť a plávame ďalej po rieke. Jednoduchšie je držať sa vľavo a hať pred mestom tiež vľavo preniesť. Plavba náhonom vpravo je dlhá a aj tak končí na hati priamo v meste. Pri hati si môžeme odpočinúť a ak je chladno, urobiť si ohník.

     Zastavenie v meste sa oplatí vtedy, ak potrebujeme nakúpiť zásoby, zájsť do banky alebo si sadnúť na obed do skutočnej reštaurácie. Pod mestom rieka vteká do „Zaleczaňskego Parku Krajoobrazovego“. Pádlovať ani táboriť tu nie je problém. Zachovanie táboriska v minimálne rovnakom stave tu býva zvykom. Miesta na prenocovanie tu sú krásne – borový les, pred ním lúka s piesočnou plážou, dedina neďaleko. A ľudia? Príjemní, ochotní poradiť, radi si poklebetia, proti vodákom ani táboreniu nemajú námietky. Táborisko pri dedine Bobrowniki je prístupné aj autom, pre romantikov sa však núka niekoľko miest mimo komunikácie, ktoré nájdeme ľahko od vody.

     Warta postupne zosilňuje, miestami je prúd pokojnejší, no rieka stále tečie. Niekde sa objavia ostrovčeky, no brehy stále lemujú lúky a borové lesy. Tento úsek si môžeme užiť, ak počasí dovolí a nie je potrebné prejsť ho čím skôr. Rieka potom pokojne postačí na týždňové putovanie po vode. Kúsok pod táboriskom Bobrowniki je hora Sv. Jenovéfy a neďaleko jaskyňa. Aj to sa dá využiť. Keď priplávame k ďalšej nie príliš vysokej hati za mostom pri dedine Kamion, prenesieme ju vpravo a za hodinku budeme v kempe Krzeczów, kde môžeme skončiť alebo iba prenocovať a pokračovať ďalej. No dopravné prostriedky máme práve tu a týždeň utiekol ako voda.

Text/foto: Vojta Jančar

späť