Pre expertov... Zopár provokatívnych slov

Ale ako je to skutočne? Prišiel čas zamyslieť sa nad nebezpečenstvom, ktoré vzniká v skupine skúsených jazdcov. Ideš vždy na náročnom mieste tam, kde to odporúča kamaráť? Keď on hovorí: určite vľavo, a tebe sa zdá, že lepší je to sprava doľava? Ideš potom vľavo alebo podľa seba? Keď kamarát hovorí: “Nabehni to rýchlo a „nakopni“ špicu“ skúsiš to tak, hoci si myslíš, že lepšie bude ísť pomaly a spadnúť do bezpečného „vracáku“? A takých situácií býva mnoho! Neboj sa, nie je to zas tak hrozné! Ale núkajú sa ďalšie situácie. Dohaduješ sa s kamarátmi, kto pôjde ako prvý, musíš byť prvý, hoci ešte nie si sám rozhodnutý, kadiaľ ísť? Ideš, hoci si nie istý, do čoho? Nechceš prenášať loď, hoci to ide? Dostávaš sa do problémov, či ísť alebo nie pre človeka, materiál – keď niekto pláva? Snažíš sa vždy zachrániť sa vlastnou pomocou z obťažného miesta, z valca a neskončiť v ňom podľa známej (a nielen vodáckej) poučky „Nikdy sa nevzdávaj“!? Ideš len vtedy, keď je niekto pod náročným miestom s „hádzačkou“? Nájdeš vždy riešenie, keď si v problémoch? Skáčete v stupni, relatívne bezpečnom, „na hlavu“ loď za loďou? Končíš niekedy splav rieky až za tmy, pretože niekto išiel pomalšie alebo prišiel neskoro? Nezhodneš sa s kamarátom na záchrane – pracuješ s lanom, hoci on ešte robí eskimáka? Dohaduješ sa o nájazde kvôli foteniu alebo kamere? „Choď viac vľavo, je tam lepšie svetlo“ hoci vieš, že tadiaľ je to horšie?! Keď sa ti nechce ísť, povedia ti, požičaj kajak tomu dievčaťu, pôjde ako prvá? Pôjdeš, hoci si myslíš, že na to nemáš? To všetko zraňuje tvoje „ego“. To sa ti nestane, keď budeš jazdiť sám! Napriek tomu robíš, ako keby sa nič nedialo! Som s dvomi skutočnými expertmi (skrátka ideme extrémnu rieku s Olli Grauom a Danom Gavere – napríklad, nech mi obaja páni prepáčia) – ideálny čas skočiť tento vodopád. No viem tiež, že minule som tu stál na brehu, oni plávali, tlačilo ich to do sifónu a museli bojovať. Zlomil som si prst pri ich záchrane lanom na tom divokom potoku v tiesňave. Viem, že sa dostali do problémov, pretože išli tzv. „na oči“, hoci ja som išiel na obhliadku. Prenášal som, hoci mi povedali, že kaskáda nie je strašná, a oni už išli aj ťažšie. Zabudol som na opatrnosť a uveril som im a vrátil som se. Paradoxne – skúsení jazdci sa nechávajú vlákať do maléru, kam by sa sami nedostali. Nemajú totiž radi, keď niekto niečo robí trochu inak. Ľudia majú tendenciu rôzne sa správať voči risku (nadkriticky?). Poznám chalana, čo sa prerazil na lyžiach a teraz jazdí vodu IV-V. Keď som sa ho pýtal na jazdu „sólo“, povedal:

            Nikdy sám, je dôležité pre začiatočníkov a (povedzme) pokročilých, ktorí príliš nerozlišujú „nuansy“ pojmu „risk“. Pre najskúsenejších jazdcov je to osobná výzva! Ak chceš eliminovať riziko na 100 %, ostaň doma. Mám rešpekt a úctu ku všetkým, nech už jazdia na rybníku, na WW II či skáču z vodopádov. Jazdiť s kamarátmi je fajn a riziko je menšie. Nikdy však nejazdím bez zabezpečenia a vybavenia, a hlavne: rozmýšľam!

            Buď „free“, ale keď voláš „bacha na plavbu sólo“, pamätaj, že pádlovať s ostatnými, či už kamarátmi alebo „klientmi“, je tiež nebezpečné!

Text: Vojta Jančar

späť