Teplice: kontrast kúpeľného mesta - VIDEO

Teplický magistrát, ktorý stojí na Námestí Slobody, nás víta svojou uhladenou podobou. Jemná žltá farba jeho fasády aj štýl, v ktorom je vystavaný stiera podivný dojem z obrovského kasína, hromady zaparkovaných áut a čohosi, čomu by sa dalo hovoriť architektonický výstrelok komunistickej éry. Sklom zastrešený priestor vedie do štvorkovej krčmy, ale tiež za kultúrou – do kina Květen a Krušnohorského divadla.

Prázdná teplická zima

Kúpeľná zóna už je na dojmy podstatne hrejivejšia. Napriek tomu sa dnes v Tepliciach viedenský valčík asi tancovať nebude. Niektoré krčmy zostali zavreté, kaviareň kúsok od Zámockého námestia je síce otvorená, ale prázdna. Okrem mladíka, ktorý v nedeľu odpoludnia zamieril do kostola Povýšenia sv. Kríža, niekoľko psičkárov, ktorí sa prechádzke mestom nevyhnú ani omylom a pár ďalších človiečikov, sú Teplice v tento februárový deň smutné, bez života, bez ľudí.

Mesto, ležiace len neďaleko od hranice s Nemeckom, má ale čo ponúknuť. Podľa slov teplického starostu sa aj napriek tomu musí snažiť, aby si priazeň ľudí zaslúžilo. Teplice stoja na troch základných pilieroch – obchod, baníctvo a kúpeľníctvo. Nás cestovateľov a objaviteľov zaujíma najviac samozrejme ten posledný menovaný.

Teplice kúpeľné

Kúpele Teplice využívali svoje prírodné bohatstvo, termálne pramene tryskajúce z kotliny na hranici Krušných hôr a Českého stredohoria, už v 12. storočí. Z tej doby pochádza tiež benediktínsky kláštor sv. Jana Krstiteľa. Už vtedy sa sem schádzali kúpeľní hostia a vtedy sa tiež začala písať história kúpeľov Teplice. Do doby, než sa v Tepliciach začali liečiť ochorenia pohybového aparátu, hnevajúcich ciev, nervov, ale tiež duše, bolo toto miesto len bodom na mape, bez zvláštneho významu.

Dnes si Teplice zakladajú na tom, aby svojich hostí nenazývali pacientmi. Takže žiadni pacienti, ale hostia, ktorí sa nechávajú rozmaznávať v niekoľkých teplických kúpeľných domoch, vychvaľujú príjemný personál, vyhrievaný bazén, starostlivých terapeutov, ale tiež výborné jedlo.

V dobách, kedy bolo dobre, sa v Tepliciach stavalo. Ako už to tak býva, prišli i časy, kedy sa všetko rúcalo a pálilo. Zásadná tragédia prišla do mesta krátko po tom, čo sa v Tepliciach otvorili hnedouhoľné bane a začali sa tam vyrábať pančuchy. Roku 1793 sa značná časť mesta premenila na popol.  Svetlý moment teplickej histórie prišiel v podobe stretnutia dvoch velikánov – Ludviga van Beethovena a Johanna Wolfganga Goetheho. V Tepliciach sa stretli raz a tiež naposledy. Naopak dva smutné medzníky prišli v podobe podpisu zmluvy panovníkov Rakúska, Pruska a Ruska, keď v Tepliciach vznikla dohoda proti Napoleonovi a o viac než 120 rokov neskôr, keď sa Teplice stali súčasťou Tretej ríše.  

Černobiele mesto

Mimo kúpeľnej zóny pôsobia Teplice rozporuplne, kontrastne ako čierna a biela. Na jednej strane tu stoja honosné vily, ktoré sú ale z väčšej časti chátrajúce alebo dokonca polorozbúrané. Okolo kostola, ktorý na svoju prítomnosť upozorňuje vysokou vežou, sa povaľujú odpadky. Prázdne ulice a krčmy kúpeľnému mestu tiež nepridávajú. Teplice majú bezo sporu bohatú históriu a obrovský potenciál stať sa žiadanou lokalitou, vyhľadávanou nielen kúpeľníkmi, ale tiež tými, ktorí by tam chceli žiť.  

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Zuzana Megerssová