SR: Prievidza – mesto uprostred Hornonitrianskej kotliny

V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na okresné mesto Prievidzu ako na „metropolu“ celej Hornej Nitry.  

Niečo z histórie

Prvá písomná zmienka o Prievidzi pochádza z roku 1113, kedy bola Prievidza spolu s Bojnicami, Novákmi a Kocúranmi spomenutá v  metačnej listine benediktínov zo Zobora, aj keď podľa výskumov je jasné, že osada nad sútokom Handlovky a Nitry vznikla už podstatne skôr. Z pôvodne trhovej osady, ležiacej na križovatke obchodných ciest vedúcich do Turca a do Poľska, sa vďaka výhodným hospodárskym podmienkam, rozvoju remeselnej výroby, ale aj rastúcemu obchodu stalo mesto. Mestské práva Prievidzi udelila v roku 1383 kráľovná Mária. Tie sa stali zárukou nielen väčších slobôd, ale tiež širších hospodárskych možností, čo malo veľmi priaznivý vplyv na rozvoj výroby a obchodovania. Keďže Prievidza nebola opevnená a nemala ani vlastné vojsko, tak bola pri obrane mesta viac menej odkázaná na pomoc bojnických pánov. A tak sa po krátkom čase slobodného rozvoja stala od druhej polovice 15. storočia až do konca feudalizmu zemepanským mestom v rámci bojnického panstva. No Prievidza si napriek tomu zachovala svoje postavenie významného trhového a remeselného strediska. Rozvoj priemyslu dlho Prievidzu obchádzal, avšak od roku 1877 sa v jej okolí začína ťažiť hnedé uhlie. V roku 1896 bolo dokončená železnica a na prelome 19. a 20. storočia sa z cechovej výroby začal vyvíjať priemysel. Na začiatku 20. storočia prispel závažný nedostatok pracovných miest k značnému vysťahovalectvu. Po druhej svetovej vojne začalo mesto meniť svoj charakter a postupne sa stalo strediskom okolitého banského priemyslu a pridružených odvetví.

Súčasnosť

Dnes je Prievidza priemyselno-obchodným centrom celého regiónu a získala si prívlastok „perla Hornej Nitry“ , ktorý si naozaj zaslúži, keďže je to moderné stredne veľké mesto s mnohými inštitúciami, kultúrno-spoločenskými priestormi, plné historických pamiatok, ale tiež mesto s množstvom zelene, ktoré leží doslova v obkľúčení hôr. Prievidza po roku 1989 výrazne zmenila svoju ekonomickú základňu. Útlm v baníckom, chemickom a energetickom priemysle síce znamenal veľkú stratu pracovných miest, no na druhej strane nastala obrovská úľava pre v minulosti ťažko skúšané životné prostredie. V súčasnosti tu získavajú čoraz silnejšie postavenie podniky ľahkého priemyslu. Mesto svojim obyvateľom a návštevníkom poskytuje všetky funkcie, ktoré sa od sídla takejto veľkosti (v súčasnosti tu žije vyše päťdesiattisíc obyvateľov) dajú očakávať.  Je rozdelené na mestské časte Staré mesto, Píly, Necpaly, Kopanice a Štvrte, ktoré sú tvorené katastrálnymi územiami pričlenených obcí  Hradec, Malá a Veľká Lehôtka.

Prírodné pamiatky

Priamo v katastri mesta Prievidza sa nachádzajú hneď dve Prírodné pamiatky. Prvou je Hradisko, ktoré sa na ploche 1,7 ha rozprestiera v mestskej časti Hradec a predmetom ochrany je multikultúrna archeologická lokalita, osídlená nepretržite od prelomu doby bronzovej a železnej až do stredoveku. Ochrana sa vzťahuje aj na divoko rastúcu orchideu – kruštík močiarny, ľaliu zlatohlavú a sopečný vrch Hradec (514 m n.m.), ktorý v pomerne monotónnom prostredí vytvára morfologicky nápadný a ojedinelý prírodný útvar. Prírodná pamiatka Kobylnice sa rozprestiera na ploche 2,5 ha v mestskej časti Malá Lehôtka. Táto pozoruhodná geologická lokalita je typickou ukážkou handlovského súvrstvia. Erózna činnosť potoka tu odkryla vrstvy uhoľného sloja a sprievodných hornín, čo vytvára z tejto oblasti spolu s  pestrosťou rastlinných aj živočíšnych spoločenstiev, ktoré zahŕňajú aj mnoho chránených druhov neobyčajne príťažlivý kúsok Slovenska.

Pamätihodnosti mesta

Mesto Prievidza síce prejdete hore dole aj peši za pár hodín, avšak prečo sa ponáhľať a radšej sa nezastaviť pri niektorej z pamiatok, ktoré toto mesto obklopené prírodou ponúka?! My vám dnes predstavíme aspoň niektoré z nich.

Výstavba Piaristického rímskokatolíckeho Kostol Najsvätejšej Trojice sa začala ešte v roku 1666, avšak dokončený bol až v roku 1750 a na svoje vysvätenie musel počkať do roku 1753. Dnes patrí k najkrajším barokovým stavbám v strednej Európe.

Pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja pochádza z konca 14. storočia. V priebehu stáročí bol rozšírený a viackrát upravovaný.

Súsošie svätého Cyrila a Metoda, ktoré je dielom akademického sochára Stanislava Mikuša, dal postaviť Miestny odbor Matice Slovenskej. Odhalením v roku 1998 sa tak Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, ktoré takýmto spôsobom vzdalo úctu týmto významným vierozvestcom, solúnskym bratom.

Mariánsky stĺp so sochou nanebovzatia Panny Márie stojí na Pribinovom námestí neďaleko farského kostola. 

Na zozname kultúrnych pamiatok sú zapísané aj niektoré meštianske domy z 18. a 19. storočia na Námestí slobody či dom na Hviezdoslavovej ulici.

Zaujímavé je aj Rušňové depo, ktoré bolo v roku 2005 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v areáli železničnej stanice, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1912-1913 a roku 1938 bola rozšírená. Depo sa so svojim technologickým vybavením zaraďuje medzi najzachovalejšie objekty svojho druhu na Slovensku.

Toto je len zlomok z pamiatok, ktoré môžete v Prievidzi obdivovať. V rokoch 2004 a 2005 zrealizovalo mesto v spolupráci s turistickou informačnou kanceláriou v Prievidzi z predvstupových finančných zdrojov Európskeho spoločenstva veľmi zaujímavý projekt pod názvom Zlatá prievidzská cesta. Boli vytvorené dva okruhy peších prehliadok, počas ktorých sa návštevník mesta oboznámi so zachovalými architektonickými pamiatkami, pamätihodnosťami, spozná prírodné krásy mesta, a dočíta sa zaujímavé informácie o objektoch, ktoré tu stáli v minulosti, no až do dnešných dní sa nezachovali.

Text: O. Kubáčková

Foto: K. Csongárová