Východné Čechy na jar

Východné Čechy na jar?

Lužická Nisa

Je to tak trochu zabudnutá rieka v kraji za Libercom. Pravda, jej horný tok nad Libercom, ba dokonca aj v meste nepatrí k najčistejším, no situácia sa za ostatných 15 rokov zlepšila. Ak sa na jar alebo aj v lete po daždi vyskytne v kraji voda, nebýva to nadlho. A Lužická Nisa ju má najdlhšie. Splaví tejto riečky, ležiacej trochu stranou, je výhodné začať pod Machnínom. Vynecháme tak znečistenú časť a hlavne dve nepríjemné hate v okolí Svárova. Do Hrádku nad Nisou, teda k štátnej hranici s Poľskom, je to krásna jednodenná plavba. Využiť ju môžu aj otvorené lode. Hatí je na Lužickej Nise dosť, avšak niektoré sú prevalené, niektoré naopak už zasa opravené a využívajú vodu na výrobu energie. Najkrajší úsek začína práve pod Machnínom. Najkrajšia je rieka na jar, kedy veľkou vodou prečistené koryto obklopujú zelené stráne a voda je príjemne dozelena. Po dažďoch a dlhšom suchu nemusí byť každý kúsok rieky tým pravým zážitkom. Ale možno, že Liberec a okolité obce si časom vylepšia ČOV. Minieme dve hate a kúsok za železničným mostom rieka prudko uhýba vľavo. Pri nízkej hati elektrárne je voda odvádzaná rovno cez skalu do elektrárne a rieka tvorí krásny ostroh hradu Hamrštejn. Za peknej vody to tam dosť špliecha. V závere oblúka pred Andelskou horou, kde je vysoká opravená hať, je niekoľko skalných prahov, kde otvorené kanoe môže nabrať vodu, ak nájazd nie je presný. Avšak už je tu Chrastava, priemysel (hoci čiastočne opustený) a vysoké hate v regulovanom koryte. Ak ich prekonáme, zväčša prenášaním, sme na sútoku s Jeřicou a rieka pokojne plynie k Bielemu Kostolu a Hrádku na Nisou. Ešte niekoľko hatí medzi čulým prúdom a máme za sebou celú rieku. Plávať po nej by bolo možné aj ďalej, no rieka tvorí hranicu medzi Poľskom a Nemeckom a zatiaľ je to problém, možno v budúcnosti. No jedná sa skôr o rekreačnú záležitosť a občasné prenesenie prekážok postavených ľuďmi v podobe hate.

Úpa

Rieka, ktorá tečie z najvyšších polôh Krkonoš. Cez početné hate prechádza cez Trutnov a pod ním sa stáva zjazdnou pre otvorené lode. Hate v Trutnove sú nesplavné a pred niektorými sa ťažko zastavuje a prenáša. Väčšinou preto plavbu zahájime v Bohuslaviciach pod ostatnou haťou v Poříčí. Úpa je tu už pomerne veľká rieka s rýchlym prúdom, no malé kaskády nie sú výrazné a lode sa tu nezalievajú. Avšak určitú skúsenosť z jazdy na tečúcej vode určite musíme mať. Aj Úpa, vďaka svojmu veľkému spádu sa využíva energeticky a hate na nej sú zväčša vysoké (v úseku horného toku pod Svobodou nad Úpou dokonca nie sú výnimkou hate vysoké 4-5 m) a len niektoré sú splavné. Ten šikmý nad Úpicou podľa vodného stavu môžeme skúsiť, no musíme dobre odhadnúť vodný stav! Naopak Úpický môže byť za určitej vyššej vody nebezpečný. Podobne sa budeme rozhodovať aj pri ostatných hatiach. Ak to nie je tutovka, prenesieme ich, veď pod nimi voda prúdi pekne a je lepší bezpečne dôjsť do cieľa, ako rozbiť loď na hati. Úsek do Ratibořic je síce dlhý, no rýchlosť plavby dovolí zísť celý úsek za jeden deň. Viktorčin splav vynecháme určite. Je síce nenápadný, no už pri strednej vode vývar pod ním neveští nič dobré. Rovnako je na tom aj pohyblivá hať na konci Babiččina údolí, kde odbočuje náhon na nádrž Rozkoš. Niekedy je vysoký len niekoľko centimetrov, no aj tak sa za ním môže robiť valec, niekedy dáva aj niekoľko metrov a je vždy nebezpečný, pričom prenášanie vpravo nie je tak náročné. Ak nájdeme miesto na prenocovanie voľakde v týchto miestach, môžeme na druhý deň pokračovať až k ústiu do Labe. Okolie rieky je stále krásne až do Českej Skalice. Hate sú stále podobné tým predchádzajúcim a prehliadka je vždy nutná. Pozor na tú pod mostom priamo v meste, je šikmý, no jeho splavnosť opäť závisí na vodnom stave. Pod Českou Skalicou je rieka aj naďalej rýchla. Pod Doubravicami si dáme pozor na niekoľko nenápadných stupňov, už pri strednej vode vytvárajúce dlhé a nebezpečné valce, ktoré aj dlhú loď zastavia a nie je príjemné sa z nich dostať. Ak doplávame až do Labe, je najvhodnejšie skončiť pred ústim pri moste alebo to je možné priamo na sútoku. Podľa toho, ako potrebujeme pretransportovať svoje plavidlo. Nech jeden či dva dny strávené na Úpe za peknej jarnej vody sú zážitok.

Metuje

Už samotný názov rieky je tajomný, rovnako ako názov jedného z jeho prítokov – Ledhuje. Metuje by bola už pri mierne vyššej vode splavná snáď z Adršpašských skál, kde sa to však nesmie. Ale už pod skalným mestom je riečka široká viac ako 3-4 metre a miernym spádom beží k Tepliciam a minie CHKO Broumovsko. Tok nie je náročný, no meandre sú občas ostré a hate počas plavby pokoja tiež nepridajú. Nie je ich toľko ako na Úpe, Metuje má predsa len miernejší spád, a tak hate nie sú tak početné a vysoké. No ich splavnosť je sporadická aj tu. Väčšinu ich prenesieme. Ak by tu voda vydržala dlhšie, potom celú rieku môžeme splávať za dva až tri dni. Mám na mysli úsek od Teplic nad Metují až k Novému Mestu nad touto riekou, je to okolo 50 km. A to je zvlášť pre pomalšie nafukovacie kanoe dosť „štreka". No tento úsek máva vodu iba na jar (alebo po väčšom daždi). Naopak dolný úsek pod Novým Mestom je splavný po celý rok a využiť je tu možné niekoľko ramien rieky. Ak máme na jar šťastie a vodu, nevynecháme plavbu od Teplic alebo České Metuje, hoci zdanlivo rieka na prvý pohľad nie je zaujímavá – hoci rybárik je tiež zážitok. Pred Náchodom by sme museli voľakde prenocovať a ďalší deň pokračovať v plavbe. Kemp je tu len pri Náchode a potom v Novom Meste. Rieka sa točí, občasné hate obzrieme a niektoré sa dajú aj splaviť. Pod Náchodom sa tok rieky pomaly zrýchľuje a to najkrajšie prichádza pod Bražcom. Posledná vysoká hať a rieka prúdi, objavujú sa vlnky, zákruty sú snáď ostrejšie a v peknej kaskáde zľava v ostrej zákrute privádza svoje vody Olešenka. Vyplatí sa tu zastaviť pri chate Peklo na občerstvenie. Za vyššej vody tu budú mať problémy otvorené kanoe. Vlny na prahoch sú predsa len vyššie a lode tak môžu zaliať. Potrebné je vyhýbať sa kameňom a skalám, ani padnutý strom nesmie prekvapiť. Úsek kaskád v krásnom údolí je však krátky a ešte pred otvorením údolia a pred mestom sa rieka upokojí. Preto väčšinou končíme ešte pred Novým Mestom. Naopak priamo v meste začneme plavbu v lete, za malej vody, a využijeme Starú rieku. V miestach, kde začína, budeme sprvu asi trochu hľadať, no ak to odhadneme z mapy, potom nájdeme odbočenie pri vysokej hati a prenesieme sa vľavo do Starej rieky. Je to rýchla romantická plavba s mnohými zákrutami, musíme sa zhýbať pod padnutými stromami, pred niektorými novými haťami elektrární sa zastavuje horšie a na poslednú chvíľu, miestami je koryto nepríjemne úzke, a len skúsenejšia posádka to zvládne. A rieka prechádza divočinou, dediny sú ďalej od rieky a len miestami sa stretneme s možnosťou navštíviť aj krčmu, no i také miesta sa tu nájde. Stará rieka sa niekoľkokrát vráti do pôvodného koryta a opäť odbočí. Skončiť je možné tiež až v Labe, no väčšinou využijeme prístupové mosty skôr. Posledný úsek je regulovaný, no zasa do neho ústi privádzač od nádrže Rozkoš, a tak sa zrazu môže stať, že vody je viac ako by sme chceli, aj tunajšie stupne dokážu byť životu nebezpečné. Rovnako nebezpečné sú stupne v pôvodnom koryte pred Šestajovicami, ak by ste zablúdili. Preto radšej vyberieme miesto ukončenia skôr, najlepšie pri poslednom odbočení. No prieskumným plavbám nie je nič uzatvorené.

Text: Vojta Jančar

späť