Bezpečnosť jazdy na vode

Čo môžeme na rieke očakávať? Ak vynecháme nebezpečenstvo, ktoré čaká na brehu a úplne zrejmú skutočnosť, že na lodi by mal sedieť človek, ktorý vie plávať, prípadne aspoň v skupine plavcov, vybavený veľmi dobrou plávacou vestou. Uvedieme si základné nebezpečenstvá, ktoré nás na vode môžu stretnúť aspoň v skratke. Rozdelíme si príčiny vzniku nebezpečných situácií na dve skupiny a pokúsime sa hľadať preventívne opatrenia, ktoré minimalizujú nebezpečenstvo.

Teda prvá skupina príčin vyplýva z osoby vodáka samotného. Nízka technická zdatnosť – dá sa odstrániť tréningom pádlovania pod, pokiaľ je to možné, odborným dohľadom a najprv na pokojných vodách, postupne podľa výkonnosti sa dá prechádzať na vody obtiažnejšie a perejnaté. Taktické nedostatky – dôvodom je malá skúsenosť, psychická nevyrovnanosť, neznalosť nebezpečenstva. Tomu sa môžeme vyhnúť v prípade jazdy so skúsenejšími kamarátmi v skupine. Zlý fyzický a psychický stav – nie je dobrý na vode. Ak mám chrípku alebo „opicu“, tak radšej zostanem na brehu. Keď už musím ísť, tak maximálne opatrne. Odporúčame vylepšiť životosprávu, zaobstarať si to pravé oblečenie proti podchladeniu a byť fit. Neznalosť plávania v divokej vode je často podceňovaná, hlavne u komerčných akcií. Pri prevrátení v pereji môže dôjsť k šoku, strate orientácie a panike. Opäť je treba bezpečný tréning. Zachrániť sa sám, tzv. samozáchrana, je totiž najlepším spôsobom. Spoliehať sa na ostatných nemusí vždy najlepšie dopadnúť. Proste také vodácke – Pomôž si sám a ... . Nevhodné vybavenie na vodu, po ktorej pôjdeme. Otvorená kanoe na divokú rieku, absencia plávacej vesty a helmy od vody min. WW II, len tričko a plavky na vode v marci. Vybavenie musí vždy zodpovedať terénu a počasiu a musí byť funkčné, to znamená loď bez dier, vybavené prostriedky proti potopeniu. Nosná plávacia vesta dobre držiaca na tele, to isté platí o helme. Neoprénové či suché oblečenie do ťažkej a studenej vody a do zlého počasia a naopak ochrana proti slnku za horúceho leta. Do tejto skupiny patrí aj nebezpečenstvo vyplývajúce z pôsobenia skupiny, s ktorou ideme. Nedostatok informácií o toku, jeho úskaliach, únikových možnostiach. Výber ťažšieho vodného terénu, ako môžu účastníci zvládnuť. Zlá organizácia pri plavbe, napríklad „zabudnutie“ jednej lode v krčme s tým, že: „oni si nejako poradia“. Teda aj nedostatok súdržnosti v partii. Naopak nadbytok sebavedomia nie je najrozumnejšie. Ďalším veľkým nepriateľom je panika. Nezmätkovať – to je viac ako polovica úspechu pri riešení problémov.

Na druhej strane je tu nebezpečenstvo rieky samotnej, ktoré sa ukrýva v jej koryte, v množstve vody a ďalších vecí vrátane počasia. Spád a prietok sú dva aspekty, ktoré spolu s prekážkami najviac ovplyvňujú obtiažnosť toku. Čím väčší spád, tým býva rieka obtiažnejšia, prúd rýchlejší a tým vzniká aj nutnosť veľmi rýchlo riešiť problémy pri jazde. Podobne ovplyvňuje nebezpečenstvo prietok. Čím viac vody v koryte, tým je rieka obtiažnejšia. A nezávisí na absolútnom čísle. Povodeň v meter širokom koryte bude nebezpečná za prietoku okolo napr. päť kubíkov, zatiaľ čo 1000 kubíkov na veľkej rieke sa dá na veľkej rieke s určitými skúsenosťami ešte dobre zvládnuť.

Rýchlosť prúdu ovplyvnená práve prietokom a spádom (sklonom koryta) spôsobuje, že sa s ťažkosťami dostávame k brehu a s ťažkosťami sa vyhýbame prekážkam.

Pre slovenského vodáka sú bežné prietoky do 50 m3 a spády do 20 ‰. Nie však súčasne. Pozor na túto skutočnosť pri plavbe na riekach v zahraničí. Spád, prietok a tvar koryta s pevnými prekážkami potom vytvoria na rieke mnoho úkazov, ktoré ovplyvňujú obtiažnosť toku a mieru nebezpečenstva. Sú to rôzne vysoké a tvarované vlny, vodné valce, vyvretá voda zvaná „karfioly či bubláky“, vratné prúdy, viery a ďalšie špecifické úkazy. U nás sa niektoré z nich vyskytujú len za „veľkej vody“. Čo teda ovplyvňuje obtiažnosť a nebezpečenstvo? Tvar koryta a prekážky v ňom vrátane tvaru brehov. Úzke toky sú neprehľadnejšie aj pri menšom spáde. Brehové porasty a napadané stromy v rieke sú nebezpečnými prekážkami, rovnako ako balvany a skaly v rieke (hlavne podomleté). Zvyšujú obtiažnosť terénu a jeho neprehľadnosť. Skalnaté brehy znemožňujú prehliadku obtiažnych miest a ich prípadné prenesenie (pozor v nemeckých kilometrážach na slovo Zwangpassage, je to miesto, cez ktoré musíme ísť, nedá sa prehliadnuť ani preniesť.) To isté platí o produkte civilizácie – kolmých stenách. Teplota a čistota vody ovplyvňuje psychiku jazdca. Studená voda vyčerpáva a plávanie v nej môže spôsobiť podchladenie. Kalná voda pôsobí depresívne a veľmi zle sa v nej „čítajú“ prekážky. Stavby v rieke sú takisto zdrojom nebezpečenstva. Nie len stupne, ale aj piliere mostov, brehové steny, bystrinné prepážky a väčšina toho, čo stvoril človek, neprispieva bezpečnej plavbe. Vplyv na bezpečnosť plavby má aj počasie. Chladné počasie môže privodiť stratu psychickej pohody a podchladenie, dážď potom rýchle a nebezpečne náhle zvýšenie vodného stavu, čo v úžľabinách nie je zrovna príjemné. Vietor na veľkých riekach a jazerách vytvorí také vlny, že otvorené kanoe sú zalievané a pri prevrhnutí sa pláva veľmi ťažko. Slnko naopak spôsobuje dehydratáciu, prípadne úpal a zníženie výkonnosti a samozrejme porušenie psychiky jazdca.

Nie je mojím účelom písať mnoho stránok o nebezpečných situáciách na vode a ich riešení. Pretože však považujeme túto kapitolu za veľmi dôležitú, uveďme si ich ešte raz s platnosťou obzvlášť pre kanoistov a rafterov:

- pred prvou plavbou získať maximum informácií, maximum návykov pádlovania a nikdy nejazdiť sám (len jedna loď)

- vždy mať na správnu rieku to pravé vybavenie, tj. plávaciu vestu, oblečenie a obuv podľa počasia, od WW II helmu a radšej zavretú loď

- na obtiažnejšie toky vybavenie pre vodnú záchranu a umenie s ním zachádzať

- vždy platí – nie som si istý prejazdom, radšej prenesiem. Platí to isté pravidlo, že doba prehliadky obtiažneho miesta je priamo úmerná dobe plávania pod ním po zvrhnutí alebo, kto má strach, žije dlhšie.

- ťažké miesta (určite od WW IV) by sa mali radšej istiť na brehu

- tréning (vo všetkých smeroch) nie je zbytočný ani pre rekreačných jazdcov

- a posledný : nikdy nepodceňujte rieku, je múdrejšia ako Vy.

U kilometráží vždy skontrolujte dve veci. Vždy si preverte aktuálnosť informácie. Napríklad sa môže zachytiť strom v jedinom prejazde a z hladkého jazyka sa stane pasca. V niektorých prípadoch je koryto devastované a jeho opravy môžu trvať rok, ale aj päť rokov. V tomto období sa rieka môže meniť pôsobením človeka. Na niektorých miestach hrozia zosuvy pôdy do koryta rieky.