Kategórie lezenia

Rozdiel medzi horolezectvom a lezením spočíva v teréne, kde sa horolezec, či lezec pohybuje. Horolezec je človek, ktorý sa vydal do hôr, teda pohybuje sa v hornatom teréne, ktorý je potrebné veľmi dobre poznať, nakoľko skrýva mnoho nástrah. Pre horolezectvo sú charakteristické dlhšie nástupy, „viacdiaľkové“ lezenie, objektívne nebezpečenstvo (počasie, ktoré sa veľmi rýchlo mení, padanie kameňov alebo ich uvoľňovanie). Preto je dôležitá dobrá orientácia, schopnosť budovania táborov a práca s istiacimi pomôckami. Pre horolezectvo je teda dôležité mať viac vedomostí a schopností a určite je každá predošlá skúsenosť  veľkou výhodou. Je taktiež náročnejšie na vybavenie.

Lezec je človek, ktorý zdoláva prekážky na umelej budove alebo prírodnej stene (skale), teda kratšie a obťažnejšie  steny. Nástup je priamo na stenu.

Podľa prístupu lezca môžeme lezecké disciplíny  rozdeliť na dva základné typy:

Športové lezenie: Pre lezca je najdôležitejšia fyzická zdatnosť, psychické problémy sú až na ďalšom mieste, nakoľko sa väčšinou jedná o lezenie po už dopredu zaistených cestách, či už nitmi alebo borhákmi. Vzdialenosť medzi týmito bodmi  je od 1 m do 4 m – v prípade pádu sa teda nejedná o žiadne dlhé lety, preto sa lezec môže sústrediť na zdolanie čo najťažšej steny, pritom bez strachu z veľkého pádu.  Tento spôsob je veľmi obľúbený, nakoľko ho môže vyskúšať každý začiatočník aj menej psychicky odolní jedinci.

Tradičné lezenie je spôsob  vychádzajúci z pôvodného lezenia na pieskovcových skalách, kde istiace body sú od seba omnoho ďalej než u súčasného športového lezenia, preto je dôležité  hľadať dobré miesta na postupové istenie a zakladanie skoby. Okrem fyzickej zdatnosti, ktorá je pri tomto spôsobe taktiež dôležitá , je potrebné dokonale zvládať techniku a svoju psychiku. Lezú sa teda cesty nižšej obťažnosti než u športového lezenia a sú veľmi obľúbené pre skúseného lezca, ktorý má rád adrenalín a vie dobre zachádzať s lezeckým materiálom.

Lezecké športy majú svoje súťažné a nesúťažné oblasti. Súťažné lezenie sa odohráva prevažne na umelých stenách, nakoľko cesty sú vytvorené priamo na tento účel a lezci danú cestu nikdy predtým nemohli vidieť (a už vôbec liezť) – je to veľmi objektívne, čo je pre súťaž nutnosťou.

Súťaží sa v troch kategóriách: lezenie na obťažnosť, lezenie na rýchlosť a súťaž v boulderingu. 

Lezenie  na obťažnosť – cieľom pretekára je vyliezť na neznámej ceste čo najvyššie. Lezeckú cestu si pretekár prehliadne až pred každým lezeckým kolom.

Lezenie na rýchlosť – cieľom pretekára je vyliezť cestu za čo najkratší čas, rádovo v niekoľkých sekundách.

Súťaž v boulderingu (boulder = balvan) – cieľom pretekára je zdolať určitý počet boulderových problémov  na čo najmenší počet pokusov. Jedná sa o veľmi krátku cestu, nízko nad zemou.  

Text/foto: Martina Brožková