Zbrašovské aragonitové jaskyne: nebezpečná krása

Najväčšími podzemnými jaskyňami sú Jurikov a Gallašov dóm, menšími potom Koblihová a Zasadacia sieň a o pár metrov nižšie sa nachádzajú priestory Veselej, Mramorovej a Bezmennej jaskyne. Navzájom sú prepojené puklinovými chodbami, ktorými zo stropov stúpajú puklicovité a rúrovité komíny, dole vedú nehlboké priepasti a kanály.

Iné priestory, napríklad za Krstiteľnicou, Katakomby alebo Pusté jaskyne sú verejnosti neprístupné pre svoje malé rozmery.

Ojedinelým úkazom sú: gejzírové stalagmity, ktoré vznikli hydrotermálnymi procesmi (úzky kužeľ vysoký 30-70cm), pásové sintry (nazývané koblihy).

Obe formy vznikali súčasne z minerálov rozpustených v jazerách vlažných minerálnych vôd. Tieto formy sú zložené z kalcitu a na ich sfarbenie pôsobia nepatrné prímesi železa a mangánu.

V Koblihovej sieni sa na stenách tvorí povestný pás zhlukov podobný skutočným koblihám. V jaskyni U Krokodíla, v Prekopovej kaplnke a Gallašovom dóme sa na stenách tvoria obličkovité a bochníkovité útvary, ich vek bol určený medzi 84 – 109 tisícmi rokov.

Významným minerálom Zbrašovských jaskýň je aragonit. Najväčším útvarom z aragonitu je biely kríčkovitý útvar s ihlicami dlhými až 10 cm, samostatne vystupujúcimi zo stropu jednej z postranných chodbičiek, s názvom Ježko.

V Jurkovom dóme je najbohatší aragonitový útvar -  niekoľko metrov štvorcových stropnej kulisy nazývanej Opona zdobia ihlice veľké až 8 cm.

Plynové jazerá, ktoré sa tiež podieľajú na koncentrácii oxidu uhličitého, sa vyskytujú v Gallašovom dóme a v jaskyniach: Prokopovho, Tuneli, U Krokodíla, Bezmennej a v Jaskyni smrti. Niektoré nižšie poschodia sú oxidom uhličitým zaplnené trvale. (Koncentrácia CO₂ bežne dosahuje 40% objemu, pričom 8-10% je pre človeka smrteľných).

Prvky výzdoby:

- výskyt kužeľovitých stalagmitov je známy len v Zbrašovských jaskyniach a Hranickej priepasti

- dnes je v jaskyni známych 85 stalagmitov

- najvyšší jaskynný gejzírový stalagmit meria 185 cm – Krokodíl

- najmenší gejzírový stalagmit sa nazýva Smrž a meria 11,5 cm

Viac o jaskyniach a ich pôvode nájdete TU

Zaujímavosti:

- jaskyne boli objavené na prelome roku 1912 až 1913

- sprístupnené verejnosti od roku 1926

- jaskyne sú výnimočné pre svoju výplň s vysokou koncentráciou CO₂

- pracovný aj návštevný režim sa odvíjajú od každodenného merania koncentrácie CO₂

- časť jaskyne bola zaplavená pri povodniach v roku 1997 rozvodnenou riekou Bečvou

- v roku 2005 prebehla rekonštrukcia návštevnej trasy

- najväčšie dómy (Jurikov a Gallašov) sú sprístupnené verejnosti

- teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje okolo 14 °C (najteplejšia jaskyňa na území ČR)

- dĺžka jaskynného systému je 1240 metrov

- verejnosti je sprístupnená trasa dlhá 375 metrov

Text: Tereza Flašková

Zdroj: Jeskyně (Edice Chráněná území), RNDr. Jaroslav Hromas a kolektiv

Preklad: Zuzana Megerssová