Viete, že? Kutnohorská kostnica

Necelú hodinu cesty od Prahy sa nachádza jedno z historicky najvýznamnejších miest českej histórie - Kutná Hora. Na jej okraji leží cisterciánsky kláštor, ktorého najväčším lákadlom je kaplnka a nie hocijaká, keďže jej výzdobu tvoria ľudské kosti. Kostnická kaplnka vznikla pôvodne ako centrálna budova cintorína, ktorý ju dodnes obklopuje. Až zhoda náhod urobila toto miesto jedným z najzaujímavejších dôkazov jednej historickej etapy českých dejín. Roku 1278 bol opát tunajšieho kláštora vyslaný s posolstvom kráľa Přemysla Otakara II. do Jeruzalemu. Opát so sebou naspäť priviezol hrsť hliny z miesta, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus, z vrchu Kalvária. Po svojom návrate ju rozosial na kutnohorskom cintoríne. Zanedlho si cintorín získal povesť svätého miesta, kde sa k večnému spánku ukladali nielen kutnohorskí občania, ale aj ľudia zo všetkých kútov Európy, zvlášť z Bavorska, Poľska aj Belgicka. Samotný príbeh kostnice je však spojený predovšetkým s ďalšou významnou udalosťou českých dejín. Morové rany, ktoré krajinu postihli na počiatku 13. storočia, mali za následok viac než 30 000 obetí. Tie boli na tunajšom cintoríne pochovávané, ale hlavným impulzom k ukladaniu ostatkov do kaplnky boli až o sto rokov neskôr husitské vojny, počas ktorých došlo aj k vypáleniu tunajšieho kláštora. V tej dobe tu už stála kaplnka Všetkých svätých, postavená na základoch už zaniknutého kostola. Jej kryptu tvorí práve kostnica, ktorá sa začínala plniť predovšetkým práve v dobe husitských ťažení týmto krajom. Celkovo sú tu uložené ostatky až 40 000 obetí husitských vojen.

Kaplnka v unikátnom barokovo-gotickom slohu nesie výzdobu významného architekta Jana Blažeja Santini Aichela. Lebky, kosti, všetko sa dalo využiť ako umelecký prvok a výzdoba, ktorá tak dodnes vytvára ponurú a niečím aj mystickú atmosféru tohto hojne navštevovaného miesta. Ďalšou významnou udalosťou bolo zrušenie kláštora v roku 1784 výnosom cisára Jozefa II. Celý majetok potom prešiel do vlastníctva rodu Schwarzenbergovcov z Orlíka. Práce na úprave výzdoby kostnice boli zadané rezbárovi Františkovi Rintovi a ten sa tejto úlohy ujal veľmi radikálne. Spolu s členmi svojej rodiny namáčal tisíc kostí do chlórového vápna, ktoré sa tak vybielili a zároveň dezinfikovali. Z pôvodných šiestich pyramíd zrušil štyri a kosti z nich využil na novú výzdobu. Celá práca mu trvala 3 roky.

Asi najväčší záujem z Rintovho diela vzbudzuje pozoruhodný a do istej miery aj morbídny luster visiaci v strede kostnice, zostavený zo všemožných kostí a lebiek… Pod ním na dlažbe je zrejmý vchod do podzemnej hrobky, kde je pochovaných niekoľko významných kutnohorských mešťanov. Pred jednou zo štyroch kostených pyramíd je možné obdivovať ďalšie Rintovo dielo, ktorým je erb Schwarzenbergovcov, ktorý je tvorený ako inak, než z ľudských ostatkov.

Kostnica sa tak stala spoločným hrobom asi 40 000 tisíc ľudí. Toto ojedinelé dielo však nie je samoúčelné. Krypta je nielen miestom odpočinku, svedectvom doby, ale predovšetkým symbolom stretnutia živých s mŕtvymi. Snáď každý návštevník si tu uvedomí fakt smrti a hodnoty večnosti. Geometricky presné usporiadanie kostí má viesť k zamysleniu nad nami samými a má nás doviesť k vzájomnej harmónii a uvedomeniu si zodpovednosti za vlastné aj cudzie životy.

Kostnica je dnes súčasťou uceleného systému historických pamiatok mesta Kutná Hora, ktoré okrem nej zahrňujú vstup do niekoľkých významných kostolov, medzi ktoré patrí kostol Nanebovzatia Panny Márie, Svätá Barbora, vedľa ktorej sa nachádza nemenej zaujímavá jezuitská ubytovňa. Pamiatky je možné navštíviť v rámci jednej vstupenky, ktorá ponúka hneď niekoľko vstupov do väčšiny turisticky atraktívnych lokalít a to v rôznych kombináciách, takže si vyberie skutočne každý návštevník tohto kráľovského mesta.

Info o kostnici:

Kostnica je dobre dostupná ako automobilom cez Kolín alebo po "kutnohorskej ceste" po trase Říčany - Kostelec nad Černými lesy.

Vlaková stanica je vzdialená asi 1km a cesta z nej zaberie cca 15 minút pohodlnej chôdze na okraji mesta.   

Kostnica je otvorená denne:
November - Február 9 - 16
Apríl - September 8 - 18
Október, Marec 9 - 17
Zatvorené je len 24.a 25. decembra
Vstupné 60,- Kč
Študenti 40,- Kč

text: Jan Chaloupka

foto: Jan Chaloupka a Tereza Překlasová

preklad: Zuzana Megerssová