Ukrajina: Kyjevsko-pečerská lavra - impozantný odkaz Kyjevskej Rusi II.

Chrámy  Kyjevsko-pečerskej lavry

Pôvodná zástavba Kyjevsko-pečerskej lavry sa nám zachovala do súčasnosti. Kláštor je umiestnený na vysokých kopcoch, medzi ktorými leží hlboká priekopa, deliaca stavbu na Hornú lavru a Dolnú lavru. Každý z celkov tvorí niekoľko chrámov, administratívnych, obytných a hospodárskych budov.

V hornom areáli okrem Uspenského chrámu (hlavný chrám Kyjevsko-pečerskej lavry) sú rozmiestnené kláštorné cely, hospodárske budovy, tlačiareň, kláštorná nemocnica a dielne. Tu sa tiež nachádza Veľká zvonica a kláštorné refektórium (jedáleň) s kostolom. Južnejšie na úpätí kopca je umiestnený vstup do Bližních jaskýň a na samotnom južnom vrchu sa nachádza vstup do Dálných jaskýň. Všetky súčasti lavry sú oddelené vysokými kamennými múrmi, vzájomne spojené bránami a galériou.

Do areálu Horného kláštora vedie štvorica brán: Západná (Svätá brána s Kostolom nad bránou Svätej Trojice), Severná (Ekonomická brána s Kostolom Všetkých Svätých), Východná a Južná (alebo Jaskynná brána). Hlavným vchodom do lavry je Svätá brána. Nad Svätou bránou sa nachádza Kostol Svätej Trojice, ktorý je zo všetkých zachovalých najstarším a bol postavený v 12. storočí Mikulášom Svatošom, pravnukom Jaroslava Moudrého.

Hlavným chrámom Kyjevsko-pečerskej lavry je Veľký Pečerský kostol - známy tiež ako Uspenský chrám, ktorý leží oproti Svätej bráne uprostred ústredného námestia Hornej lavry. Podľa letopisca Nestora bol kamenný kostol založený v roku 1072. Všetky sväté ostatky lavry boli vždy uschované v tomto chráme.  Interiér bol vyzdobený freskami a mozaikami a veľkým vyrezávaným ikonostasom z dreva (22 m). V chráme bolo pochovaných viac než 300 významných osôb z rôznych oblastí verejného života.

Ďalšími veľmi významnými chrámami lavry sú kostol Premenenia Pána (Preobraženija Gospodňa) a Spása na Berestove, ktorý je veľmi cennou architektonickou a historickou pamiatkou.

Blízko Uspenského chrámu sa nachádza chrám Na počesť Antónia a Feodosija Pečerských s refektóriom (tiež sa používa názov Trapézny kostol). Stavba vznikla v rokoch 1893-1895 a je spojená s kláštornou jedálňou. Na východe s chrámom hraničí Kostol Zvestovania Panny Márie a na západe Dom predstavených lavry alebo Kyjevských metropolitov. V súčasnosti sa v týchto priestoroch nachádza Múzeum ukrajinského užitkového umenia.

Neďaleko stojí najvyššia a najmajestátnejšia budova lavry - Veľká zvonica. Bola postavená medzi rokmi 1731-1745, na výšku meria 96,5 metra a šírka múrov v prízemí má neuveriteľných 8 metrov. V treťom podlaží budovy boli umiestnené zvony, ktorých celková hmotnosť bola okolo 82 ton.

Na východ od Uspenského chrámu sa nachádza tlačiareň Kyjevsko-pečerskej lavry. Tlačiareň bola zriadená známym vedcom a osvietencom Jelisejom Pleteneckým v roku 1615. Prvým tlačeným dielom bol Časoslov (1616-1617), slúžiaci ako učebnica pre štúdium čítania a písania. Celkovo tu bolo vydaných 100 tisíc výtlačkov rôznych publikácií, pre ktoré bola charakteristická náročná výtvarná úprava, krásne tlačené písmo a originálne rytiny.

Z hlavného nádvoria medzí budovami bývalej tlačiarne a školou ikonopisu vedie zostupujúca cesta, ktorá končí pri Jaskynnej bráne.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: Zuzana Megerssová