Ukrajina: Kyjevsko-pečerská lavra - impozantný odkaz Kyjevskej Rusi I.

Kyjevsko-pečerská lavra je unikátny kláštorný celok, ktorý bol zapísaný organizáciou UNESCO na zoznam pamiatok svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa v Kyjeve a jedná sa o pravoslávny mužský kláštor, ktorý je jedným z najstarších a najvýznamnejších kláštorov v oblasti Kyjevskej Rusi. Celok je tvorený nadzemnou časťou (náboženské stavby) a podzemnou časťou (jaskyne).

Začiatky Kyjevsko-pečerskej lavry siahajú do roku 1051, kedy sa mních Antonij ubytoval v jaskyni v svahu hory. Čoskoro sa k nemu pripojili ďalší rovnako zmýšľajúci mnísi, ktorí začali jaskyne rozširovať a neskôr, keď už podzemné jaskyne nestačili, začali stavať prvé nadzemné stavby. Kláštor bol pomenovaný podľa: pečera – jaskyne a lavra označuje status kláštora, ktorý získavali veľké a významné kláštory svojou rozsiahlosťou, pripomínajúce skôr menšie mestečká s uličkami (v preklade z gréckeho „lavra“ – ulica).  

Kláštor sa staval počas mnohých storočí. Kniežatá a bojari podporovali mníchov, darovali im zlato, striebro a pôdu s roľníkmi. V 11. - 12. storočí bol postavený Uspenský chrám, kostol Jána Krstiteľa, Kostol nad bránou svätej Trojice, kostol Spásy na Berestove, Trapeznaya palata (refektórium – jedáleň mníchov) a celý areál kláštora bol obohnaný kamenným múrom so šírkou približne 2 metre.

V roku 1240 do Kyjeva vtrhli mongolské hordy chána Bátú a kláštor bol veľmi poškodený. K jeho ďalšiemu ničeniu došlo počas vpádu krymského chána Mengli-Gyreja do Kyjeva.   

Kláštor hral významnú úlohu v rozvoji ukrajinskej kultúry – podobu chrámu zdokonaľovalo majstrovstvo architektov a maliarov a bola tu založená tiež prvá tlačiareň na Rusi. V lavre žili a pracovali známi letopisci, spisovatelia, vedci, maliari, lekári alebo vydavatelia. Práve tu letopisec Nestor napísal „Povest vremennykh let“ – hlavný zdroj súčastných poznatkov o Kyjevskej Rusi.

Po veľkom požiari v roku 1718 začala rekonštrukcia zničených budov a výstavba nových. Vďaka tomu sa v polovici 18. storočí stala Kyjevsko-pečerská lavra veľkým kláštorom s plochou takmer 30 ha. Všetci ruskí panovníci venovali lavre veľkú pozornosť – Peter Veľký, Katarína a tiež Mikuláš II., ktorí lavru navštevovali a darovali mníchom zlaté kríže, lampáše či dokonca dosky náboženských kníh posiate diamantmi. Po revolúcii roku 1917 sa k moci dostali komunisti a skonfiškovali všetok kláštorný majetok. Samotný kláštor zavreli a za nejaký čas tu otvorili múzeum. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1941, bol Uspenský chrám vyhodený do povetria a dodnes sa nevie, kto bol aktérom – či Nemci alebo odbojári.

V súčasnosti je na území pamiatkovej rezervácie veľkej 28 ha rozmiestnených 122 architektonických pamiatok z obdobia 11. - 18. storočia. Územie lavry je rozdelené na dve časti – Hornú a Dolnú. Horná lavra je národná historicko-kultúrna pamiatka a v Dolnej lavre sa nachádza mužský kláštor.

Jaskyne Kyjevsko-pečerskej lavry predstavujú systém podzemných chodieb, ktoré sa skladajú z dvoch častí – blízkych a ďalekých. Zo začiatku žili v jaskyniach mnísi, ktorí tu neskôr pochovávali mŕtvych, medzi ktorými je okrem iných pochovaný i letopisec Nestor. V niektorých podzemných kobkách žili mnísi pustovníci, ktorí zasvätili celý život modlitbám. V múroch jaskynných chodieb zostali zachované okienka, cez ktoré sa podávalo jedlo a pitie.

Nabudúce: Kyjevsko-pečerská lavra - impozantný odkaz Kyjevskej Rusi II.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: Zuzana Megerssová