Třebaně na Karlštejnsku - VIDEO

A práve tým sa dajú ako prvé charakterizovať dve Třebane, ktoré sa k nej na Karlštejnsku tisnú - Hlásna a Zadná Třebaň.

Ak už sme povedali, v prvom rade sa jedná o raj rybárov. Však sa tiež v obecnom znaku Zadnej Třebane skvejú dve vypasené ryby, zatiaľ čo jej Hlásná susedka sa uspokojila - verná svojmu menu - s nástrojom hlásnych z hradu Karlštejna, ale pridala si k nemu aspoň rieku Berounku. A práve ta vás na tomto mieste zaujme, aj keď s chytaním rýb nemáte vôbec nič spoločného.

V V objatí vôd rieky Berounky

Za krásneho počasia nie je nič nádhernejšieho než prejsť pozdĺž kempu Ostrov smerom k hati, ktorá priamo nabáda k zmočeniu unaveného tela do vlniek pod ním. Áno, je to trochu chladivý kúpeľ, ale čo by ste chceli od tečúcej rieky? A kto nemá práve chuť osviežovať sa zas až tak studeno, stačí, keď sa položí do trávy a počúva šumenie vody. Aj keď nie je práve pekné počasie alebo je leto dávno preč, je táto chvíľka priamo stvorená pre romantikov. Spoločne s haťou sa do ich vnímania občas zavŕta aj výkrik volavky či zúfalé volanie zblúdilej kačky, ale inak je tu pokoj... teda dokiaľ okolo neprejde vlak na frekventovanej trati Praha - Beroun. Ale aj jeho večná odrhovačka „cukr-kafe-cukr-kafe“ k tomuto miestu tak nejako patrí.

Prínos Ivana Mládka

Je jedno, či sa nachádzate na brehu na strane Zadnej alebo Hlásnej Třebane. Berounka je pekná z oboch strán. Obce si ale podobné aj napriek svojim menám príliš nie sú. Hlásná Třebáň akoby bola pyšná na slávu, ktorú jej zaistil Ivan Mládek svojím hitom o tom, že „Hlásná Třebaň je krásna a preto k svojej Máně do Třebaně často jezdit hledí“. Jej statky svietia svojimi opravenými vrátami do sveta a volajú: „Ja som tu a stojím za to, aby ste sa zastavili a prehliadli si ma.“ To Zadní Třebaň je v tomto ohľade trochu chudobnejšia príbuzná. Možno preto o nej Ivan Mládek nespieval.

Spory o lávku

Históriu ale majú obe obce podobnú. Prvá zmienka o nich pochádza zhruba z roku 1000 po Kristovi. Známky osídlenia sú ale omnoho staršie – spadajú až do doby bronzovej. Obe obce spája úzka lávka pre peších, ktorá sa nachádza hneď pri nádraží. Cyklisti a motoristi na ňu majú vstup zakázaný, čo svojho času vyvolalo veľkú nevôľu, zvlášť medzi milovníkmi bicyklov. Aj napriek ich protestom, na lávke značka zákaz vjazdu cyklistom zostala – niektorí to trochu recesisticky riešia tak, že svoj bicykel jednoducho vezmú na chrbát a pri takomto pešom prekonávaní rieky Berounky sa nechajú ešte vyfotografovať. Isté je, že dostať sa na druhú stranu inokade je pomerne veľká zachádzka – pokiaľ si človek nechce aj so svojím bicyklom zaplávať. A to veľmi dobre vedia ľudia v Hlásnej a Zadnej Třebani.

Pohostinnosť predovšetkým

Jeden rozdiel sme ale pocítili hneď po troch dňoch sami na vlastnej koži. A preto radíme - pokiaľ sa chcete po tomto regióne pohybovať vo väčšej skupinke (nás bolo zhruba pätnásť), zvoľte si radšej miesto, kde si odpočiniete, v Hlásnej Třebani. My sme sa vo všetkých podnikoch v Třebani Zadnej presvedčili, že ani mimo vodácku sezónu (boli sme tam v októbri), kedy obec ani tamojší kemp naozaj nepraskajú vo švoch, ľudia veľké skupinky „cudzákov“ moc radi nemajú. S nechuťou nás uvítali skutočne vo všetkých tamojších reštauráciách, ani v kempe pri vode to nebolo lepšie. Pritom stačilo prejsť onu zmieňovanú lávku a všetko bolo razom v tom najlepšom poriadku a nás prijali všade s úsmevom. Najväčší rozdiel medzi Hlásnou a Zadnou Třebaňou sme teda zbadali hlavne v tom, že v Zadnej pre pracovníkov služieb znamenala veľká skupinka veľa práce, zatiaľ čo v Hlásnej v nej tí istí ľudia videli v prvom rade veľký zárobok. Rozhodnete sa teda sami, do ktorej z nich si zájdete na večeru.

Text/foto: Zuzana Dastychová  

Video: Zuzana Dastychová

Preklad: Zuzana Megerssová