Taliansko, Po stopách Verdiho – Miláno, chrám hudby La Scala

Oproti námestiu Piazza della Scala, na ulici Via Filodrammatici stojí snáď najznámejší operný dom La Scala. Účinkovala tu väčšina z najväčších talianskych operných umelcov a mnoho z najlepších spevákov z celého sveta. La Scala súperí o uznanie s Metropolitnou operou v New Yorku. Divadlo má i školu, ktorá vychováva novú generáciu mladých hudobníkov v odboroch hudba, tanec, divadelné remeslo a divadelný manažment.

Počas dňa tu môžete navštíviť múzeum Museo Teatrale alla Scala (informácie o vstupnom a otváracích hodinách nájdete na stránke múzea). Múzeum prezentuje zbierku obrazov, sochy, kostýmy a dokumenty o La Scale a opernej histórii. Dve kolekcie sú venované milánskemu miláčikovi Verdimu. Miesto v múzeu majú aj Rossini, Puccini či Toscanini.

Toto neoklasicistické divadlo bolo založené z vôle Márie Terézie a slávnostne otvorené 3. septembra 1778 ako Nuevo Regio Ducal Teatro alla Scala, Salieriho operou L'Europa riconosciuta. La Scala sezónu otvára vždy 7.12. na sviatok svojho patróna svätého Ambróza.

La Scala dostala pomenovanie po kostole Santa Maria della Scala, ktorý na tomto mieste pôvodne stál. Predchodcom kultúrneho stánku bolo aj divadlo Regio Ducale, ktoré však vyhorelo po fašiangovej slávnosti v roku 1776. Požiar vznikol pravdepodobne od pôvodného osvetlenia divadla - tisícok olejových lámp. Aby sa predchádzalo požiaru, bolo následne po tragédii niekoľko miestností naplnených stovkami vedier vody a súčasne skupina bohatých Milánčanov, ktorí vlastnili súkromné lóže v divadle, napísala arcivojvodovi Ferdinandovi Karolovi Habsbursko-Lotrinskemu (syn Márie Terézie) žiadosť o nové divadlo.

Rovnako, ako u väčšiny divadiel i v La Scale bolo kasíno s hazardnými hráčmi, ktorí sedeli v hale. Druhá svetová vojna zasiahla aj La Scalu, budovu poškodil nálet (1943) a opätovne bola otvorená až 11. mája 1946. Poslednú rekonštrukciu divadlo podstúpilo len pred časom, 7. decembra 2004 bolo slávnostne otvorené tou istou operou ako po prvý raz - Salieriho operou L'Europa riconosciuta. Vstupenky na predstavenie stáli 2 000 €.

Pred operou to žije celý deň, ale pred večerným predstavením sa mení atmosféra miesta. Stojíme pred slávnym plagátom na predstavenia v La Scale, dnes to bude Verdiho Luisa Miller. Tradícia hovorí, že ten kto príde prvý k plagátu po skončení predstavenia, môže si ho zvesiť a zobrať ako suvenír.

Pred múzeom a muzeálnym obchodíkom so suvenírmi striehnu pouliční predavači lístkov na predstavenia v La Scale. Sú to špekulanti, ktorí nakúpia lístky na operu hneď ako ich začnú oficiálne predávať a potom sa ich za drahší peniaz snažia predať turistom. Lístky na predstavenie sa rýchlo vypredajú a sprostredkúvajú ich aj rôzne cestovné kancelárie a sumy sa vždy od tej oficiálnej líšia. My sme sa rozhodli, že to riskneme a uvidíme či sa nám podarí zohnať lacnejšie lístky priamo na mieste, aj keď oficiálna kasa mala už dávno vypredané. Všade sa potulovali špekulanti, ktorí ponúkali lístky, ale dôležité bolo, aby boli pravé. V oficiálnej pokladni La Scaly nám ich pravosť potvrdili, a tak sme kúpili o polovicu lacnejšie lístky, ako keby sme ich kupovali cez cestovnú kanceláriu na Slovensku. Aj keď na lístku svieti ešte o polovicu nižšia cena.

Cena sa líši nielen od programu predstavenia, ale aj od miesta na sedenie. Najlacnejšie lístky sú do galérie na samom vrchu divadla. No i v boxe uvidíte niekde možno ešte menej ako hore v galérii. V minulosti tieto lóže patrili smotánke, ktorá chcela byť dobre videná, a to im izolovanosť v lóži umožnila. Samozrejme, ak ste v tej kráľovskej najväčšej a najširšej lóži výhľad aj pohľad bude stáť zato. Zároveň tí čo zaplatia za lístky menej majú aj iný vchod do divadla. Priestor divadla tvorí červený zamat kombinovaný so zlatom a svetlom krištáľových lustrov.

Pokiaľ zoženiete lístky na predstavenie, určite vás napadne otázka, ako sa správne obliecť. Rozdielnosť sa prejavuje i v oblečení. Ak máte pochybnosti, či ste dosť slávnostne oblečení, tak v galérii nemusíte mať až také obavy. Stretnete tu divákov oblečených v rifliach a po prvom dejstve i turistov v krátkych nohaviciach, pričom v tých by vás nepustili ani do milánskeho Dómu. Priestor divadla sa po druhom dejstve viac zaľudnil, počas predstavenia sa dajú kúpiť lístky ešte lacnejšie, keďže tí čo ich nakúpili chcú ešte čo to zarobiť.

Fanúšikovia, to je ďalšia zo samostatných kapitol. La Scala je známa kontroverzným a emotívnym publikom. Je plná milovníkov opery, ktorí sú vo vytržení, alebo nemilosrdní voči speváckym výkonom. Je to považované za krst ohňom vo svete opery, a na neúspech sa dlho spomína. Veď žiadny umelec by nechcel byť uprostred predstavenia vypískaný a na pódiu vymenený náhradníkom. No ani výkriky „Bravó“ uprostred predstavenia nechýbajú.

  Všetky predstavenia v La Scale musia skončiť pred polnocou. Potom sa priestor pred operou opäť zaplní odchádzajúcimi návštevníkmi. Tí solventnejší si to možno namieria do Grand Hotela Miláno, ktorý sa nachádza len pár minút chôdze od La Scaly. Tento luxusný hotel z 18. storočia je známy i ako Milanský dom Giuseppe Verdiho. V tomto hoteli na ulici Via Manzoni, s výhľadom na módnu ulicu Via Montenapoleone, trávil svoje pobyty v Miláne slávny skladateľ Verdi. Tu napokon i v januári 1901 umrel. Hotel dodnes ponúka návštevníkom pobyt vo Verdiho izbe, kde sa nachádza aj skladateľov pôvodný písací stôl, kde zložil opery Othello a Falstaff.

Hoci na Miláno padla noc, mesto má pre svojich návštevníkov ešte veľa lákadiel. Preto sa sem ďalší deň určite vrátime.

GPS: 45°28'02.3"N 9°11'23.4"E

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia