Taliansko, Alberobello – mesto prekrásnych domčekov
Jesenné čítanie vám prináša:
Predovšetkým vďaka nim je mesto súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Názov Alberobello pravdepodobne vznikol z latinského sylva arboris belli, čo označuje krásny stromový háj, ktorý sa kedysi nachádzalna mieste dnešného mesta. Človek sa tu cíti ako v rozprávke. Snehobiele kruhové domčeky so šedou kamennou strechou, ktorú zdobia najrôznejšie symboly. Nalepené sú jeden na druhom a v uličkách medzi nimi to neskutočne žije. Cestu k nim nájdete ľahko, všade sú cedule. A pokiaľ by niekto i tak minul všetky tieto cedule, tak dav turistov ho tam isto dovedie.
Mestečko je rozdelené do dvoch štvrtí. Väčšina turistov mieri do štvrte Rione Monti, preto je tu pekne živo. Sme takí fascinovaní, že sa stále niekde zastavujeme, fotíme a fotíme. Tunajšie domčeky boli postavené najmä v 17. storočí, sú natlačené tesne pri sebe a medzi nimi prechádzajú stúpajúce a klesajúce malebné uličky, ktoré sú plné malých obchodíkov so suvenírmi, v niektorých sú múzea. Môžete sa v nich pozrieť, ako žili ľudia v minulosti. Vstupné je zdarma, ale do krabičky na stole môžete prispieť. V tejto štvrti stojí okolo 1000 trullov. Došli sme na najvyššie miesto, kde stojí kostolík sv. Antonína, ktorý dokonale zapadá medzi ostatné domčeky. Postavený bol v 20. storočí jedným z posledných žijúcich majstrov staviteľov trullov. Kupola je vysoká takmer dvadsať metrov a susedná zvonica je len o jeden meter nižšia.
Druhou štvrťou Alberobella je Riona Aia Piccola. Táto časť je o poznanie pokojnejšia a atmosféra mesta nepoznamenaného turistickým ruchom je autentickejšia. Stojí tu okolo 400 trullov, v ktorých žije približne 1500 obyvateľov. Našou ďalšou zastávkou bolo námestíčko Piazza del Popolo. Tam si môžete dať malé občerstvenie či posedieť v kaviarničke.
Návšteva Alberobella je skvelá. Snáď každému sa tu musí tajiť dych, atmosféra je naozaj jedinečná. Mesto je skutočnou raritou a naviac leží v pôvabnom a úrodnom kraji plnom vína a olív.
GPS: 40°46'57.7"N 17°14'14.3"E
Text a foto: Kateřina Janovská
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |