SR: Západné Tatry – jesenná túra na vrch Bystrá

Bystrá – najvyšší vrch pohoria

Bystrá sa vypína južne od vrchu Blyšť (2 155 m n. m.) neďaleko hlavného hrebeňa Západných Tatier, leží v odľahlej časti pohoria na mohutnej južnej rázsoche medzi Gáborovou, Bystrou a Kamenistou dolinou. Vrch Bystrá sa týči do nadmorskej výšky 2 248 metrov, pri pohľade zo severnej poľskej strany Tatier pôsobí naozaj veľkolepo. Je najvyššou horou v okolí, výhľady z jej vrcholu preto očaria a nadchnú každého horala. Turisticky je prístupná zo slovenskej, ako i poľskej strany Západných Tatier. Z územia Slovenska môžeme jej vrchol dosiahnuť po niekoľkých turistických značených chodníkoch – v smere od Podbanského cez Kamenistú dolinu po modrom chodníku, ako aj po žltej trase cez Bystrú dolinu, alebo prechodom cez Račkovu dolinu po modrej a žltej trase.

Cez Račkovu dolinu

Pre absolvovanie treku s dĺžkou 21,2 km, prevýšením 1 393 m a celkovým časom 8,5 h sme si vybrali turistickú trasu, ktorá vedie Račkovou dolinou so začiatkom na rázcestníku “Račkova dolina“. Východzí bod túry dosiahneme odbočkou od Pribyliny na asfaltovú cestu smerujúcu na sever, ktorá zároveň kopíruje zelenú turistickú trasu. Najskôr prechádzame modrým chodníkom cez Úzku dolinu, následne bočíme vpravo na žltú trasu vedúcu cez Račkovu dolinu. Na začiatku nás trasa vedie lesom, ktorý neskôr opúšťame, až napokon dosahujeme hranicu lesa a kosodreviny. Turistický chodník nás smeruje k úpätiu mohutnej pyramídovej hory Klin (2 173 m n. m.), míňame drevenú búdu – Kolibu pod Klinom a prichádzame k rázcestníku “Pod Klinom“. Odbočíme vpravo a napojíme sa na modrý chodník vedúci malebnou Gáborovou dolinou. Spočiatku sa chodník vinie pomerne hustým porastom kosodreviny, prechádzame cez križovatku trás “Rázcestie v Gáborovej doline“ a pokračujeme po modrej značke. Tu už kráčame otvorenou krajinou s lúčnymi trávnatými porastmi, pred nami vidíme významný medzibod našej túry – Bystré sedlo.

Na hlavnom hrebeni Tatier

Po strmom stúpaní vchádzame v oblasti Bystrého sedla na hlavný hrebeň Západných Tatier, cez ktorý vedie štátna hranica medzi Slovenskom a Poľskom. Pred nami sa vynárajú prvé pohľady na poľskú stranu Tatier. Pokračujeme po hrebeni nahor po strmom červenom turistickom chodníku. Dosahujeme prvý z vrchov hlavného tatranského hrebeňa – horu Blyšť (2 155 m n. m.). Z jej vrcholu sa nám naskytajú neuveriteľne krásne výhľady smerom na poľské Tatry, kde nás zaujme najmä široká a rozľahlá Dolina Pyszniańska, vedľajší severný trávnatý hrebeň Ornak, ako aj v pozadí na hlavnom hrebeni pohoria vynímajúce sa Czerwone Wierchy. Dobre vidieť hlavný tatranský hrebeň, cez ktorý sa tiahne červený turistický chodník v smere od vrchu Klin, pokračujúc cez Gáborovo a Bystré sedlo až na koniec značenej hrebeňovej trasy – po Pyšné sedlo.

Na vrchole najvyššej hory Západných Tatier

Z vrchu Blyšť je to po hrebeni smerom na Bystrú veľmi blízko, jej vrchol už vidíme pred nami. Po približne 20 minútach stúpania konečne dosahujeme cieľ nášho treku – vrchol Bystrej (2 248 m n. m.). Okrúhle výhľady z tohto vrchu na okolie sú výnimočné a mimoriadne okúzľujúce, sú zaslúženou odmenou za námahu obetovanú počas výstupu. Obdivujeme pohľady do hlbokých dolín, ktoré tento vrch obklopujú takmer zo všetkých strán – či už do Gáborovej a Račkovej doliny, ako aj do Bystrej a Kamenistej doliny. Mohutne pôsobí hrebeň Otrhancov s výraznou dominantou, ktorou je vrch Jakubiná (2 194 m n. m.), taktiež nás uchváti neprehliadnuteľný masív Klinu (2 173 m n. m.), neďaleká Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), či zavalitá Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), ktorá leží na hlavnom hrebeni Západných Tatier. V diaľavách smerom na východ si môžeme všimnúť zubaté kontúry hrebeňov Vysokých Tatier, na juhu nás na horizonte očarí podlhovastý hrebeň Nízkych Tatier a v smere na západ sa pred nami, ako obrovské vlny rozbúreného mora rozprestierajú vrchy a hrebene Západných Tatier.

GPS: 49°11'20.6"N 19°50'33.1"E

Text a foto: Radoslav Biskupič