SR: Západné Tatry – hrebeňová túra na Ostrú a Sivý vrch

Článok vám prináša:

Vápencovo-dolomitová hora – Sivý vrch

Sivý vrch (1 805 m n. m.) má veľmi zaujímavú polohu, je prvým výrazným vrchom hlavného hrebeňa Západných Tatier na ich západnom okraji, rozprestiera sa v samostatnej geomorfologickej časti pohoria nazvanej Sivý vrch. Od zvyšnej časti Západných Tatier, ktoré tvoria predovšetkým geomorfologické časti Roháče a Liptovské Tatry, sa odlišuje aj geologickou stavbou. Územie Sivého vrchu totiž nie je budované prvohornými kryštalickými horninami, ale druhohornými vápencami a dolomitmi. Pre návštevníkov je prístupný z Liptova – či už červeným turistickým chodníkom vedúcim po hlavnom hrebeni v smere od obce Huty, alebo z juhu od rekreačného strediska Bobrovecká Vápenica po modrej a zelenej trase.

Na Babky

Vydávame sa na takmer 8-hodinovú túru s prevýšením 1 457 m a celkovou dĺžkou trasy 17,8 km. V rekreačnom stredisku Bobrovecká Vápenica sa pripojíme na modrý turistický chodník, vchádzame do lesa a stúpame. Prechádzame cez križovatku trás “Nad kameňolomom“, kde bočíme vľavo na lesnú cestu, až napokon prichádzame k rázcestníku “Pod Babkami“, na ktorom odbočíme vľavo na zeleno značený chodník. Trasa vedie stále cez les, pričom neustále naberáme výšku. Stúpame nahor okolo trávnatého svahu smerom na vrch Babky. Otvárajú sa nám pekné výhľady na Liptov a na hlavný hrebeň Západných Tatier, až napokon dosahujeme prvý významný medzibod – vrch Babky (1 566 m n. m.). Z vrcholu tejto hory si môžeme dopriať okúzľujúce výhľady do rozľahlej Liptovskej kotliny, na hrebeň Nízkych Tatier, ako aj na hlavný hrebeň Západných Tatier.

Po hrebeni cez vrchol Ostrej

Z Babiek naša púť pokračuje zeleným chodníkom ďalej po vedľajšom južnom hrebeni smerujúcom na sever priamo k nášmu cieľu – Sivému vrchu. Pred nami sa otvára široký trávnatý hrebeň, ktorým sa tiahne turistický chodník. Kráčame krásnou jesennou stepnou až lesostepnou krajinou, mierne stúpame a vchádzame do lesa. Prechádzame po úpätí Malej kopy (1 637 m n. m.), až nás chodník napokon vyvádza von z lesa a ocitáme sa na otvorenom trávnatom priestranstve. Dosahujeme tak ďalší dôležitý bod nášho treku, ktorým je sedlo Predúvratie. Opäť sa nám núkajú rozprávkové výhľady na Chočské vrchy, ako aj na hlavný hrebeň Západných Tatier, kde môžeme rozpoznať vrchy Salatín, Pachoľa, Baníkov a Príslop. Pokračujeme ďalej v túre a miernym stúpaním prechádzame vrcholom Veľkej kopy (1 648 m n. m.). Chodník smeruje do hustých porastov kosodreviny a začína strmo stúpať. Tu už začína náš výstup na vrch Ostrá (1 764 m n. m.). Po predieraní sa porastmi kosodreviny, ktoré miestami výrazne zasahujú do trasy turistického chodníka, konečne prichádzame na vrchol. Ostrá je výborným vyhliadkovým bodom, je z nej fantastický panoramatický výhľad na okolité vrchy a doliny Západných Tatier, na Liptov, Oravu, ako aj na náš cieľ – Sivý vrch.

Na vrchole Sivého vrchu

Opúšťame Ostrú a schádzame cestičkou predierajúc sa kosodrevinou ďalej na sever. Pred nami sa už týči nevysoký masívny vrch, ktorého vrchol je tvorený svetlosivými vápencami a dolomitmi. Prechádzame cez sedlo Priehyba a znova stúpame nahor. Chodníček smeruje nahor naprieč kosodrevinou, až sa napokon ocitáme v cieli nášho putovania – na Sivom vrchu (1 805 m n. m.). Nachádzame sa na hlavnom hrebeni pohoria, obdivujeme úžasný panoramatický výhľad na Nízke Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Oravské Beskydy a Skorušinské vrchy. V diaľavách taktiež rozpoznávame Veľkú Fatru a hrebeň Malej Fatry. Uchvátia nás pohľady na západnú časť mohutného hlavného hrebeňa Západných Tatier, na ktorom dominujú vrchy Brestová, Salatín, Pachoľa, či Baníkov. Pod nami sa rozprestiera lesom pokrytá Bobrovecká dolina, pri pohľade na juh vidíme vedľajší hrebeň s vynímajúcim sa vrchom Ostrá. Smerom na západ nás zaujmú Radové skaly – členité skalné útvary vystupujúce na hlavnom tatranskom hrebeni, ktoré sa tiahnu až k Sivému vrchu.

GPS: 49°12'43.8"N 19°38'31.0"E

Text a foto: Radoslav Biskupič