SR: Vysoké Tatry – Téryho chata

Téryho chata je síce celoročne prístupná, no hlavne v zimnom období treba zvážiť výstup na ňu, nakoľko hrozí zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Samotný výstup na Téryho chatu patrí do kategórie náročnejších, preto by turisti mali mať aspoň akú-takú kondičku. Ideálny je výstup zo Starého Smokovca po zeleno značenom turistickom chodníku na Hrebienok, odtiaľ po červeno značenom chodníku na Zamkovského chatu a ďalej po zeleno značenom turistickom chodníku už priamo ku chate. Táto cesta trvá bežným tempom približne 3 a pol hodiny. Náročnejší výstup a termínovo ohraničený (15.6. – 31.10.) je aj z Tatranskej Javoriny cez Rázcestie pod Muráňom, ďalej cez sedlo Sedielko  až po chatu, ktorý trvá 5 hodín a 20 minút.

Keď už vieme, ako sa na Téryho chatu dostaneme, vydajme sa aj na cestu histórie. Tá sa začala písať v Malej Studenej doline už v 18. storočí, kedy tu chodili bylinkári, zlatokopi, poľovníci či milovníci prírody poznávajúci jej krásy a bohatstvá. Jeden z prvých prístreškov vznikol v mieste ležiacom pod Veľkým svahom, ktoré sa nazývalo Ohnisko. Jednalo sa o obrovský balvan s pomerne veľkým priestorom pod ním, ktorý po menších úpravách poskytoval nocľah pre dve až tri osoby.  Samozrejme nebol to jediný balvan v doline, ktorého pozícia dovoľovala prespatie. Vďaka postupnému rozkvetu kúpeľníctva, vzrastal aj turistický záujem o Tatry. Populárna bola návšteva Lomnického štítu, vodopádov Studeného potoka a neskôr aj kotlina Piatich Spišských plies.

Prvý turistický chodník do Malej Studenej doliny bol vybudovaný v roku 1875. Významný priekopník tatranského horolezectva Dr. Edmund Téry v roku 1889 navrhol Uhorskému karpatskému spolku (UKS) výstavbu chaty pri Piatich spišských plesách, ktoré boli čím ďalej tým viac turistami navštevované.  Už ako študent spoznával Tatry, mal blízky vzťah k Malej Studenej doline a dobre poznal aj Ohnisko. Aj preto vznikla z jeho strany snaha o výstavbu turistickej chaty. Nebolo to však vôbec jednoduché, nakoľko UKS bol rozdelený na konzervatívne vedenie a mladú členskú základňu. Až po odčlenení sa z UKS a vzniku Maďarského turistického spolku na čele s Térym sa podarilo dohodnúť s UKS výhradné právo na aktivity v Malej Studenej doline novovzniknutému klubu. A tak v roku 1889 začala výstavba chaty. Staviteľom chaty sa stal Gedeon Majunke. Vhodné miesto bolo označené nad jazernou stenou, v blízkosti Piatich Spišských plies. Toto miesto poskytovalo výhľad nielen na Popradskú kotlinu, ale aj na štíty Vysokých Tatier. Pri stavbe sa dbalo na čo najväčšiu adaptáciu s okolitým prostredím, ako aj na bezpečnosť celej stavby. V tej dobe to bola najvyššie položená vysokotatranská chata. Stavebný materiál sa vynášal na chatu na chrbtoch robotníkov. Bola to náročná práca. Neskôr po úprave chodníka do vynášky materiálu zapojili aj kone. Okamih slávnostného otvorenia chaty pre verejnosť nastal v auguste roku 1899. Napriek nepriazni počasia sa otvorenia zúčastnila skoro stovka ľudí, čo na tú dobu bola nevídaná vec. Chata bola pomenovaná podľa nositeľa myšlienky – Téryho . Zaujímavosťou je, že v celej svojej histórií sa nik nepokúsil o zmenu jej názvu, ktorý aj v súčasnosti pripomína človeka, ktorý daroval svoje srdce horám, ktoré miloval.

Ako to už býva, ani Téryho chata nebola výnimkou, čo sa týka rekonštrukcií. Prvé nastali ešte pred prvou svetovou vojnou. Chata mala problém z vlhkosťou, ale aj s konštrukciou strechy. Po vyriešení týchto problémom, neskôr došlo aj k rozširovaniu chaty. Málokto vie, že v roku 1912 získala chata telefonické spojenie. Telefónne číslo do chaty bolo 8c. No toto spojenie netrvalo dlho. Najväčšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 1979 až 1983, kedy okrem zmien v interiéri, získala chata nové ústredné kúrenie, sociálne zariadenia či agregát na elektrický prúd a čističku odpadových vôd. V súčasnosti má Téryho chata 24 lôžok a je pod správou Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Jedáleň disponuje miestami pre 50 ľudí, ktorí môžu využiť služby teplej kuchyne. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby. V roku 1995 bola vybudovaná malá vodná elektráreň medzi Stredným a Dolným Spišským plesom. Okrem takto získanej energie, chata využíva aj solárne panely nainštalované na jej streche.

Zásoby na chatu vynášajú nosiči, vo výnimočných prípadoch vrtuľník. Chatu obhospodarovali mnohí chatári, medzi nimi napríklad aj známi Štefan Zamkovský. Téryho chata patrí medzi najvyššie položené chaty na Slovensku, no napriek náročnejšiemu výstupu sa ju oplatí navštíviť. Krásne vyhliadky na tatranskú prírodu s možnosťou prechodu z doliny do doliny dávajú chate prívlastok – jedinečná.

Text: Oskár Mažgút

Foto: Oskár Mažgút, Oľga Maňaková