SR, Vysoké Tatry – Skalnatá chata

Na Skalnatú chatu sa dá dostať rôznymi cestami. Zaiste tou najjednoduchšou je cesta lanovkou z Tatranskej Lomnice priamo na Skalnaté pleso, odkiaľ je to k chate iba 5 minút pešej chôdze, a aj to dolu kopcom. O čosi náročnejšia je trasa po Tatranskej magistrále z Hrebienka. Ešte náročnejšie sú trasy z Tatranskej Lomnice popri lanovke a po Tatranskej magistrále zo Zeleného plesa. Napriek rôznym stupňom obtiažnosti menovaných trás, výstup je vhodný aj pre rodiny s deťmi. No kým sa vyberiete na túto peknú chatu schovanú do mohutnej tatranskej žuly, povieme si niečo z jej zaujímavej histórie.

Od minulosti po súčasnosť

Tá sa začala písať už v roku 1209 za vlády Ondreja II.. Pred nepriazňou počasia sa tu už v tých dobách ukrývali pocestní za niekoľkometrový mohutný balvan, ktorý vyčnieval zo svahu. Toto miesto sa nazývalo Skalnaté ohnisko. Lákadlom v dávnych dobách, ako aj dnes, bol Lomnický štít. Horolezci sa od nepamäti snažili vystúpiť na jeden z najimpozantnejších štítov Tatier. Postupom času sa Skalnaté ohnisko stalo akýmsi záchytným bodom pre výstupy, ale aj zostupy. Lezeniachtivých pribúdalo, a tak v roku 1841 nadišiel čas na prvé úpravy ohniska. Štyria sliezski turisti obmurovali ohnisko. V priebehu rokov sa táto úprava vylepšovala vďaka ďalším milovníkom hôr. V roku 1915, keď mali toto územie v správe Štátne lesy, sa vďaka iniciatíve Uhorského karpatského spolku stala z ohniska útulňa. Tú budovala armáda, ktorá práce ukončila ešte toho istého roku. Pred ohniskom vybudovali meter aj pol vysoký betónový polkruhový múr a železobetónové zastrešenie, ktoré kopírovalo tvar skalného masívu. Do betónového múru bolo vsadené zamrežované okno. Útulňa bola vybavená krbom a prenocovať tu mohlo do 25 osôb. Tejto stavbe sa hovorilo „Kaverna“. V roku 1932 bola útulňa prevzatá Klubom československých turistov. Klub v roku 1934 ponúkol dlhoročnému tatranskému pomocníkovi Michalovi Tomčíkovi možnosť podieľať sa na prestavbe „Kaverny“ na riadnu chatu a zároveň sa tam mal stať jej správcom. Tomčík súhlasil a prestavba chaty sa v skutočnosti zmenila na výstavbu úplne novej chaty. Práce prebiehali veľmi rýchlo, a tak o rok neskôr bola chata hotová. Samozrejme výstavbu sprevádzalo množstvo, hlavne finančných problémov. V novej chate pribudol kuchynský inventár, postele, lavice, stoly a po sprevádzkovaní mala chata kapacitu 14 lôžok. Tomčík spolu so svojou ženou spravovali chatu celoročne. Hneď počas prvej zimy zistili, že vplyvom západných vetrov sa pred chatou vytváral mohutný závej. Preto ešte pred samotným vchodom do chaty vytvorili verandu s rozmermi 2x2 metre, ktorá poskytovala závetrie. Tomčíkovci až do roku 1945 spravovali chatu veľmi dobre, o čom svedčila jej veľká obľúbenosť medzi domácimi aj zahraničnými návštevníkmi. No vplyvom podpísania nevýhodnej zmluvy o prenájme, sa neskôr chatár Tomčík musel zamestnať ako stolár na stavbe visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. O chatu sa naďalej starala jeho manželka. V roku 1946 vystriedal manželov Tomčíkovcov nový chatár Michal Bobula. Vďaka lanovke sa mohla chata naďalej rozvíjať. Nová klientela a zavedenie elektrického prúdu boli priam ideálnymi predpokladmi pre ďalší rozvoj turistického ruchu aj chaty samotnej.

No, ako to už býva, nastal pravý opak. Vplyvom politických a rôznych majetkovoprávnych zmien začala chata chátrať. Žiaden z majiteľov nemal veľký záujem o jej rozvoj. V roku 1952 bola dokonca chata označovaná za nevyhovujúcu a bola navrhnutá asanácia. Tento stav však našťastie netrval dlho. Od roku 1953 sa chaty ujal Rudolf Presler, ktorý sa zaslúžil o lôžkovú prístavbu a zvýšenie komfortu ubytovaných. Napriek tomu naďalej zostával problém z pitnou vodou, ktorá sa musela na chatu nosiť. Postupom času opäť chata upadala. V roku 1972 bola dokonca ukončená jej prevádzka a Skalnatá chata sa na niekoľko dlhých rokov zmenila na sklad. Takto slúžila až do marca 1984. Po prevzatí bývalou Správou TANAPu, prebehlo dementovanie prístavby z roku 1955, ktoré zakrývalo samotné ohnisko. Dokonca mal byť asanovaný aj zvyšok chaty, ale v roku 1993 bola chata prenajatá bývalému tatranskému nosičovi, držiteľovi svetového prvenstva vo vynáške nákladu na vysokohorské chaty Lacovi Kulangovi.  Ten sa zaslúžil o rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa na chatu zaviedlo aj vodovodné potrubie či vybudovala sa čistička odpadových vôd. Toto všetko chatu doslova vzkriesilo. V roku 1994 bola chata v prevádzke len obmedzene, no už o dva roky neskôr mohla naplno slúžiť svojmu účelu.

V súčasnosti chata disponuje 8 lôžkami, kúpeľňou a WC zariadením. Jedáleň ponúka teplé aj studené jedlá a celá budova je vykurovaná elektrickými ohrievačmi. Zásobovanie zabezpečuje chatár, ktorý dodnes na krosnách prenáša tovar z visutej lanovky priamo na chatu. Skalnatá chata ponúka nevšedný pohľad na podtatranskú krajinu. Zároveň je východiskovým bodom pre príjemné turistické vychádzky, či milým útočiskom pre uzimených lyžiarov..

Text a foto: Oskár Mažgút