SR: Vysoké Tatry – predĺžený víkend plný dobrodružstva II.
Pre nás bol Lomnický štít vysnívanou destináciou na strávenie aj keď krátkej, no o to intenzívnejšej jednonočnej dovolenky. Môj priateľ síce vedel, že máme v pláne odviesť sa lanovkou až na samotný vrchol, čo už samé o sebe považoval za krásny Valentínsky darček, no keď som mu pri infocentre povedala, že sa musíme vrátiť do auta pre všetky veci, pretože by asi nebolo rozumné nechávať ich na noc v aute na nestráženom parkovisku, zablysla sa mu v očiach nefalšovaná radosť malého dieťaťa, ktoré práve dostalo novú hračku. Nahlas to komentoval svojsky so šibalským úškrnom: „To som ani nevedel, že po toľkých rokoch nespoznám, keď mi zaklameš!“ Tými slovami narážal na to, že mi ešte doma pred odchodom sľúbil, že ma raz na „Lomničák“ zoberie aj na noc, keďže sme o tom už dávnejšie spolu snívali, a ja som mu vtedy len s úsmevom odvetila, že pre tento krát si to tam hore aspoň omrkneme, nech vieme, do čoho nabudúce pôjdeme.
Lanovkami až na vrchol
Z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso – cez medzistanicu Štart, na ktorej sme však nevystúpili – sme sa pohodlne vyviezli kabínkovou lanovkou. Z nástupnej stanice vo výške 903 m n. m. sme sa približne za 12 minút dostali do nadmorskej výšky 1772 metrov. Jarná lyžovačka tu bola v plnom prúde. Najprv sme sa v pokladni informovali, kedy nám ide lanovka až na vrchol. Mali sme ešte skoro hodinku čas, tak sme sa pohodlne usadili na slnkom zaliatej terase, kde sme náhodou stretli ďalších kamarátov. Tí tu práve načerpávali nové sily po skialpinistickom výstupe na Skalnaté pleso. Pri pivku sme spoločne debatovali a obdivovali nádherný výhľad na majestátny vrchol Lomnického štítu. Už samotný pohľad na červenú kabínku lanovky, ktorá sa zo Skalnatého plesa na Lomnický štít akoby vznáša vo vzduchu, vzbudzoval rešpekt. Hoci nemám panický strach z výšok, pri pohľade na lanovku, ktorá počas celej cesty visí na lane bez akejkoľvek podpory stĺpu, sa mi mierne stiahol žalúdok. Akoby to počasie vycítilo, a len čo sme nastúpili do lanovky, vietor úplne utíchol. V pomerne veľkej kabínke sme sa viezli s ďalšími asi desiatimi osobami, nezdala sa plne obsadená, jej prepravná kapacita je totiž 16 osôb. Po vystúpení z lanovky v šesťposchodovej budove priamo na vrchole „Lomničáku“ treba vybehnúť ešte niekoľko poschodí, kým sa ocitnete v najvyššie položenej kaviarni na Slovensku s názvom Dedo. Z jej terasy sa nám naskytol nádherný neopakovateľný výhľad. Lomnický štít nás privítal v plnej kráse.
Na Lomnickom štíte
Čašník nám na zahriatie nalial pohárik tvrdého, keďže napriek peknému počasiu a len miernemu vetru bola na terase naozaj poriadna zima. Priniesol nám tiež sladkú maškrtu v podobe lahodného ovocno-smotanového pohára. Aj keď je prostredie kaviarne naozaj veľmi útulné, väčšinu času nášho pobytu sme trávili na otvorenej terase a priľahlej vyhliadke. Počasie v Tatrách je naozaj nevyspytateľné. V priebehu niekoľkých hodín sme zažili veľmi silný nárazový vietor, slabé sneženie i mrholenie, totálne bezvetrie, hustú hmlu, kedy sme nedovideli ani na okraj terasy, aj úplne jasnú nočnú oblohu plnú hviezd, ale tiež totálnu tmu bez jedinej hviezdičky na oblohe. Ako povedal čašník, ktorý sa nám venoval do neskorých nočných hodín, zažili sme okrem búrky snáď všetky tváre tatranskej prírody. Keď aj posledný návštevník nastúpil na lanovku a opustil „Lomničák“, zaviedol nás čašník do nášho apartmánu. Bola to jednoducho, avšak veľmi útulne, zariadená izbička s dvoma manželskými posteľami, televízorom s DVD-čkom, ale najmä krásnym výhľadom na tatranské štíty. V okne nás čakal tiež ďalekohľad. My sme však len zhodili ruksaky do kúta a opäť vybehli na terasu. Tento krát už fúkal poriadne silný vietor, ktorý so sebou doniesol aj husté mračná, z ktorých sem tam spadlo zopár vločiek. Fotenie sa stalo náročnejším, pretože ani statív nevedel odolať tak prudkému vetru. O chvíľku nás čašník opäť zavolal dovnútra, kde už na nás čakal krásne prestretý stôl. Predjedlo aj hlavné jedlo boli naozaj fantastické. K tomu sme si vychutnali fľašu kvalitného vína a po večeri skvelý dezert.
Observatórium na Lomnickom štíte
Na vrchole Lomnického štítu sa nachádza aj meteorologická stanica a astronomické observatórium. V čase nášho pobytu mal v observatóriu službu RNDR. Ján Rybák, CSc., ktorý je zhodou okolností známy môjho otca, a tak nás po krátkom úvodnom rozhovore pozval po večeri na obhliadku. Bol to naozaj silný zážitok. Aj keď je pravda, že ja som z jeho prednášky rozumela iba minimum, chlapci mali plno otázok, na ktoré im trpezlivo odpovedal. Napriek tomu , že som si takmer nič nezapamätala, a preto sa teraz s vami nemôžem o to podeliť, čas nám ubehol naozaj veľmi rýchlo. V kupole observatória sme strávili bezmála dve hodinky a ďalšiu hodinku sme debatovali v kaviarni pri hrnčeku čaju.
Potom sme sa striedavo presúvali z kaviarne na terasu, občas sme sa občerstvili pohárikom ostrejšieho či zahriali horúcim čajom. O polnoci na nás mala čakať studená obložená misa, ale keďže sme boli naozaj vyčerpaní a ráno sme chceli vstávať už okolo piatej, aby sme stihli východ slnka – na horách býva naozaj čarovný, dohodli sme sa s čašníkom, že nám misu nachystá až na piatu hodinu ráno. Aj tak sme však skoro do polnoci obdivovali z terasy nočný výhľad na okolie. Chvíľu to bola jasná noc plná hviezd, ktorá sa vzápätí zmenila na nepoznanie a obloha sa zastrela hustými mrakmi. Takto sa počasie striedalo, až kým sme išli spať. Občas v tak krátkych intervaloch, že sme nestíhali ani foťák zapnúť, aby sme si tú nádheru mohli zvečniť.
Po krátkom, avšak výdatnom, spánku sme sa zobudili pred piatou hodinou ráno. A vstávať tak skoro stálo za to. Východ slnka v Tatrách je naozaj úchvatný. V kaviarni nás už čakal čašník aj s obloženou misou. Ešte sme si objednali šálku čaju a už aj sme vybehli na terasu. Opäť sme si čo to pofotili a medzitým sme odbiehali dovnútra na niečo dobré pod zub. Misa bola plná syrov a salám od výmyslu sveta. Okolo pol desiatej prišla hore prvá ranná lanovka s turistami, ktorá pre nás znamenala ukončenie nášho pobytu. V kútiku duše sme dúfali, že počasie sa ráno postaví na našu stranu a zaduje silný vietor, čo by znamenalo, že sa náš pobyt predĺži. Čašník nám rozprával o prípadoch, kedy pre vrtochy počasia zostali návštevníci uväznení na Lomnickom štíte aj niekoľko nocí. Vtedy za základnú stravu a ubytovanie navyše neplatia . Nás však lanovka zviezla do stanice na Skalnatom plese, kde už na nás čakali ďalšie výdatné raňajky. Odtiaľ sme lanovkou zišli do Tatranskej Lomnice. Naši kamaráti, žiaľ, museli svoj výlet v Tatrách pre pracovné povinnosti ukončiť, tak sme ich zaviezli do Popradu na vlakovú stanicu, a my sme si dali prechádzku po meste. Stretli sme sa tu tiež s kamarátmi z vysokej školy. Poobede sme sa s priateľom presunuli do podtatranskej obce Batizovce, kde sme strávili ďalšie dve noci.
Čo všetko sme počas nášho výletu do Vysokých Tatier ešte zažili, sa dočítate opäť o týždeň.
Text a foto: O. Kubáčková
Diskusia k článku (1) |
Súvisiace články
Vysoké Tatry: všetky tváre prírody
SR, Vysoké Tatry: romantický výlet vlakom
Vysoké Tatry: Výstup na Veľkú Svišťovku
SR: Vysoké Tatry – zabudnuté Bystré sedlo
SR, Štrbské pleso: ľadovcová pýcha Slovákov – VIDEO
SR, Vysoké Tatry: História a súčasnosť Smokovcov
Popradské Pleso: Spomienka na obete hôr
Vysoké Tatry: Čisté hory
Vysoké Tatry: Svište na plese
Aero-moto víkend v Poprade
Cez víkend sa na Štrbskom plese otvára sezóna člnkovania
Deň detí vo Vysokých Tatrách
SR: Vysoké Tatry – predĺžený víkend plný dobrodružstva IV.
SR: Vysoké Tatry – predĺžený víkend plný dobrodružstva III.
SR: Vysoké Tatry – predĺžený víkend plný dobrodružstva I.
Vysoké Tatry: Kriváň – symbol Slovenska
Súvisiaca fotogaléria
SR: Vysoké Tatry - zimný šat
SR: Tatranský fotomaratón 2011
SR: Vysoké Tatry – Lomnický štít
SR: Vysoké Tatry - Zo Štrbského na Popradské pleso
Vysoké Tatry: hory, ktoré vás uchvátia
SR: Pohorie Vysoké Tatry
Súvisiace video
SR: Vysoké Tatry - ničivý rok 2004
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.