SR, Vysoké Tatry – Chata pri Zelenom plese II.

Chata pri Zelenom plese bola slávnostne otvorená v roku 1897 za prítomnosti množstva hostí. V tej dobe bola chata pomenovaná podľa najvyššieho protektora Uhorského karpatského spolku, ktorý sa aj finančne podieľal na jej výstavbe. Niesla názov Fridrichová chata. V slovenských textoch  sa až do 20. storočia vyskytovalo aj pomenovanie Bedrichova chata. Tento názov zanikol s pádom monarchie. Do roku 1950 bola chata označovaná podľa polohy, ako Chata pri Zelenom plese. No od tohto roku bola opäť premenovaná. Tentoraz podľa  Alberta Brnčala, ktorý bol v prvej polovici 20. storočia spolutvorcom niekdajšej jednotnej telovýchovnej organizácie a v roku 1959 zahynul ako horolezecký inštruktor pod Jastrabím sedlom. Aj vďaka zásluhám Alberta Brnčala začala niesť chata pomenovanie Brnčalová chata alebo skrátene „Brnčalka“. Od roku 1991, kedy názvoslovná komisia prinavrátila Brnčalovej chate pôvodný názov Chata pri Zelenom plese, sa jej názov doposiaľ našťastie nemenil.

Bez histórie to nejde...

Zo spleti názvoslovia sa presuňme ešte kúsok do histórie. Prvým nájomcom chaty bol Eduard Forberger, ktorý návštevníkom poskytoval pohodlný nocľah a občerstvenie. Chatu v priebehu rokov navštevovali predovšetkým turisti z „horného Uhorska“, no vďaka zachovanej návštevnej knihe vieme aj o turistoch zo susedného Poľska či vzdialenejších krajín ako Anglicko, Francúzsko, alebo v tej dobe exotických krajín Sumatra či Čína. Zaujímavosťou je, že pán domáci choval tri kravy, aby vedel hosťom ponúknuť vždy čerstvé mlieko a výrobky z neho.  Na chatu sa chodievalo pešo, ale i na koňoch, ktoré si bolo možné zapožičať v podtatranských obciach.  Počas 1. svetovej vojny sa na chate konali kurzy horských oddielov uhorskej domobrany. Tá sa však chovala ku chate neprimerane, čo spôsobilo, že v lete roku 1916 nebola chata ďalej schopná prevádzky.  Po zásahu vtedajšej komisie boli vykonané nápravy a chata slúžila aj naďalej ako základňa pre 40 vojakov a 5 dôstojníkov až do marca roku 1917. Od roku 1918 prešla chata rekonštrukciou aj rozšírením. Po vojne už mala celoročnú prevádzku so stálym chatárom. V roku 1922 sem zaviedli telefón. O štyri roky neskôr prešla chata ďalšou rekonštrukciou a z pôvodných 12 lôžok sa kapacita rozšírila na 58 lôžok, vynovila sa jedáleň a pribudla komora a byt pre chatára. V dvadsiatych rokoch vznikli na chate dva požiare, ktoré však chatu vážne nepoškodili ani neohrozili. Po ďalších stavebných a dispozičných úpravách bola v roku 1948 znárodnená.  Následná rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená až v roku 1957. Chata dostala nové elektrické osvetlenie, ústredné kúrenie, vodovod, sociálne zaradenia, atď.. O rok neskôr pribudla kamenná budova v blízkosti brehu Zeleného potoka. V nej bola nainštalovaná malá turbína na výrobu striedavého prúdu. Počas zimných mesiacov bola prírodná sila potoka nahrádzaná naftovým agregátom. Od roku 1991 je chata v správe Klubu slovenských turistov a Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Do roku 2010 chatu spravoval chatár Juraj Gantner, ktorý zväčšil hospodársku budovu o dvojnásobok, vybudoval vodojem a uskutočnil veľa ďalších úprav, ktoré v súčasnosti na chate pociťujeme vo forme pohodlia a príjemnej atmosféry. Dnes chatu spravuje chatár Tomáš Petrík.

V súčasnosti chata disponuje 56 lôžkami v 12-tich izbách. Chata je stanicou Horskej záchrannej služby a v priestoroch jedálne si prídu na svoje všetci milovníci jedla a nápojov. Výber je tu v skutku bohatý.  Ku chate je ideálna cesta po žlto značenom turistickom chodníku od zástavky Biela Voda, ktorý je nenáročný, čo sa stúpania týka. Túto príjemnú prechádzku zvládnu aj deti.

Nezabudnite si po prečítaní týchto riadkov pozrieť aj našu zimnú vychádzku na Chatu pri Zelenom plese, ktorú nájdete vo fotogalérii. Vychutnáte si tak krásu chaty, ktorá už po stáročie stojí pod hrdotýčiacimi sa štítmi veľhôr zvaných Tatry.  

Text a foto: Oskár Mažgút