SR, Važec – rázovitá obec v lone prírody

Obec Važec nachádzajúca sa v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny je „usadená“ v doline Bieleho Váhu. Zo severu na ňu dozerajú majestátne Tatry, zatiaľ čo z juhu hôľnejšie Kozie chrbty (za nimi Nízke Tatry). Dopravná dostupnosť je tu zabezpečená autobusmi, vlakmi (obcou prechádza železničná trať Žilina-Košice) a v dostupnej vzdialenosti je aj diaľnica D1.

Čo sa týka histórie, tak osídlenie tejto oblasti sa datuje už do doby kamennej, avšak v rámci novodobých dejín sa začína Važec spomínať okolo roku 1222. Postupne si spočiatku osada, neskôr obec prešla vpádom Mongolov, neskôr Husitov, ktorí tu zanechali výraznú stopu reformátorstva. Zatiaľ čo sa dedina rozvíjala a podporovala vzdelanosť, v jej okolí sa zakladali salaše, ktoré boli útočiskom pre zbojníkov. Tí sa búrili proti vtedajšiemu poddanstvu. Údajne boli medzi nimi aj Jánošík či známy važecký zbojník Šablik.

Z pohľadu turistiky bol zaujímavý rok 1773, kedy sa vykonal prvý zdokumentovaný výstup na tatranský Kriváň. O čosi neskôr sa už štúrovcami organizovali pravidelné národné výstupy na tento prírodný symbol Slovenska. Ďalší výrazný rozvoj obce nastal po vybudovaní tzv. Košicko-bohumínskej železnice. V roku 1922 bola objavená Važecká jaskyňa, ktorú o necelých šesť rokov sprístupnili verejnosti. Azda najsmutnejším dňom v histórií Važca sa stal 17. júl 1931, kedy takmer celá obec zhorela. Tragédia sa pričinila aj o značné vysťahovanie obyvateľstva.

Po postupnej obnove dedinky sa miestni húževnatí obyvatelia aktívne zapájali aj do partizánskeho odboja a podporovali Slovenské národné povstanie. V roku 1947 stratila obec 1/3 chotára bez súhlasu jej obyvateľov, a to z dôvodu vyhlásenia Tatranského národného parku. V súčasnosti ponúka Važec prechádzku po pamiatkach i prírodných zaujímavostiach.

Azda prvou zastávkou v obci by malo byť miestne Múzeum ľudových tradícií pána Jána Kováča. Tu nájdete prierez histórie, tradícií a života ľudí žijúcich v obci. Naskytne sa vám pohľad na kroje s kožušinami, bytové zariadenia i náradie. Dozviete sa čo-to o važeckom ľudovom staviteľstve, ktoré je charakteristické „horskými“ prvkami a taktiež o miestnom pôsobení osobností Jana Hálu či Karola Plicku, ktorí dostali obec do národného povedomia.

Ďalej sa vydajte do centra, kde nájdete malebné námestie s upraveným parkom. V jeho blízkosti sa nachádza trojloďový neorománsky Evanjelický kostol s vežou, ktorej autorom je slávny slovenský architekt Milan Michal Harminc. Interiér kostola je tvorený maľbami Jana Hálu, dekoratívnymi opornými piliermi či nádhernými oltárnymi obrazmi. Nájdete tu aj vyobrazenia Jána Husa či Martina Luthera.

O niečo ďalej sa nachádza jednoloďový pôvodne ranogotický Rímskokatolícky kostol Klaňania sa troch kráľov s prestavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Vo vnútri kostola nájdete barokové oltáre či rokokovú krstiteľnicu a kazateľnicu. Veža je dekorovaná zuborezom, ukončená ihlanovou helmicou a v jej vnútri sa nachádza zvon z 15. storočia.

Počas prechádzy po obci si všímajte aj viaceré ľudové domy postavené z dreva či muriva so sedlovou strechou, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. Nevynechajte ani návštevu domu českého maliara a dokumentaristu Jana Antonína Hálu, v ktorom je zriadená expozícia. V pamätnom areáli nájdete dva objekty – dom s dielami umelca a drevenicu s etnografickou expozíciou. Pozoruhodný je aj tunajší Nemecký vojensky cintorín.  

Najvyhľadávanejšou turistickou atrakciou obce je dozaista Važecká jaskyňa na jej juhozápadnom okraji. Návštevníkom ponúka pestrofarebnú sintrovú výplň, podzemné jazierka, úžasné kvaple i kostené pozostatky medveďa jaskynného.

Važec sa môže pochváliť aj významnými rodákmi či osobnosťami, ktoré tu pôsobili, medzi inými napríklad spisovatelia Janko Silan, Štefan Rysuľa, zberateľ ľudových piesní Janko Ilavský-Podkrivánsky či fyzik Michal Ferianc.

Zaujímavosťou je, že obec má svoje zastúpenie aj vo vesmíre, a to v podobe planétky (347028) nesúcej jej pomenovanie či na južnej strane Vysokých Tatier, kde je situovaná 2 a pol kilometra dlhá Važecká dolina. Okrem okolitých hôr odporúčame navštíviť ruiny stredovekej osady Šoldov nachádzajúce sa na starej ceste z Važca do Štrby, ktoré vás prenesú do 13. storočia. Na odbočke do Archeoskanzenu uvidíte i kamenený monolit nazývaný Janošíková stupaj, kde údajne slávny zbojník zanechal odtlačok nohy v kameni.

(pokračovanie nabudúce...)

GPS: 49°03'34.1"N 19°58'42.7"E

Text: Oskár Mažgút

Foto: HIK, o.z., (c) Radovan Bahna, wikipedia.org (cintorín)