SR: Tatranský národný park – strážca štítov

Pomerne často píšeme o zážitkoch a zaujímavých podujatiach z regiónov v okolí našich malých veľhôr  - Vysokých Tatier. No dnes si povieme skôr o území, na ktorom sa rozprestierajú.

Vysoké Tatry sa od roku 1949 stali súčasťou Tatranského národného parku, vôbec prvého národného parku na území Slovenska. Rozprestierajú sa od severu stredného Slovenska až po sever východného Slovenska a „spájajú“ historické regióny Oravy, Liptova a Spiša.  Tatranský národný park má rozlohu 73 800 hektárov a ďalších 30 703 hektárov tvorí jeho ochranné pásmo. Zaujímavosťou je, že geografický celok Západné Tatry, tak ako ich poznáme dnes, sa stali jeho súčasťou až v roku 1987. Taktiež nám nedá nespomenúť, že samotné pohorie zasahuje až za hranice štátu na územie Poľska. Jedinečné je aj tým, že sa tu nachádza rozlohou druhé najväčšie mesto Slovenska – mesto Vysoké Tatry (rozlohou najväčšie slovenské mesto je Bratislava). No báť sa vysokých budov a sídlisk nemusíte, pretože mesto je doslova vyskladané zo štrnástich v minulosti samostatných osád. Celkovo leží na území národného parku 19 obcí. Od roku 1993 je toto chránené územie zapísané medzi biosférické rezervácie v rámci UNESCO.

Pokiaľ sa do Tatranského národného parku vydáte, určite by ste nemali zabúdať na dobrú turistickú výbavu, nakoľko jeho územie tvorí z väčšej časti skalné podložie. Reliéf je členitý, dokonca až tak, že vrcholové časti (štíty) sú najvyššími spomedzi všetkých pohorí 1200 kilometrov dlhého karpatského oblúka. Medzi týmito vrcholovými časťami dominuje resp. kraľuje Gerlachovský štít s úctyhodnou 2654metrovou nadmorskou výškou. Za ním ešte ďalších 10 tatranských vrcholov dosahuje výšku cez 2600 m n. m. 

História vzniku samotných Vysokých Tatier siaha až do obdobia prvohôr (karbónu), čo je približne spred 300 miliónov rokov.  Za ten čas si prešli pomerne búrlivým geologickým vývojom, ale aj „útekom“ dinosaurov z nášho územia (stopy sa našli v Tichej doline) až po obdobia zaľadnenia, ktoré definitívne skončili pred približne 8000 rokmi. No pozostatky vidno dodnes, a to či už v podobe typických tatranských údolí (dolín) v tvare U alebo výskytom plies či množstva skalného materiálu na úpätiach dolín.

Život národnému parku dodáva voda, či už v podobe vodopádov, krásnych plies alebo zurčiacich potokov, ďalej nádherná kvetena a rastlinstvo, z ktorého spomenieme symboly vysokohorskej flóry akými sú dozaista plesnivce, astry či horce, ale tiež fauna, ktorú hrdo zastupujú hvízdajúce svište, na skalách pasúce sa kamzíky, z výšin lietajúce orly, či ľuďom vyhýbajúce sa medvede. No a kolísku života dotvára ešte človek.

A práve jeho vplyvom nadobudlo toto územie úplne iný rozmer, či už neuváženou výstavbou lyžiarskych areálov alebo iných stavieb, ktoré je ťažko možné akceptovať na území národného parku. Aby sme však neboli skeptickí, pozrime sa na to zo strany turistu. Ten môže po výborne značených turistických chodníkoch spoznávať zákutia prírody, čerpať z nej silu a vychutnávať jej krásu. Môže zdolávať strmé skalné štíty, prechádzať sa po vždyzelených pastvinách alebo spoznávať podzemnú nádheru v jedinej sprístupnenej jaskyni v Tatrách – v Belianskej jaskyni. 

Tatranský národný park ponúka mnoho krás, ktoré už nepoznajú len domáci obyvatelia, ale čím ďalej tým viac aj hostia zo zahraničia. Národný park by preto mal byť akousi našou výstavnou skriňou, o ktorú by sme sa mali starať a zároveň ho ochraňovať.

Text a foto: Oskár Mažgút

Pokiaľ sa Vám článok páčil, zapojte sa do súťaže o knižnú publikáciu Národné parky Slovenska, ktorú môžete získať, pokiaľ nám zodpoviete nasledovnú súťažnú otázku:

Ako sa volá jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysoký Tatrách?

Odpovede zasielajte na info@infoglobe.sk

Výhercu vyžrebujeme už 19. mája 2014.