SR, Tatranská Lomnica – turistické srdce Tatier
Z diaľnice z Popradu sme cez zložitú križovatku nabrali smer Starý Smokovec, v ktorom sme sa tiež na chvíľku zastavili. Ten je administratívnym centrom mesta Vysoké Tatry. Pod mohutným Slavkovským štítom (2452 m n. m.) ležala typická tatranská osada s krásnou architektúrou, športovými obchodmi a ubytovacími a reštauračnými zariadeniami. Chvíľu sme sa tu zastavili a pokochali. No našim cieľom bola o 6 km vzdialenejšia Tatranská Lomnica, donedávna ešte samostatná obec, ktorá je dnes súčasťou mesta Vysoké Tatry. A tak sme sa museli autom vrátiť na začiatok Starého Smokovca, odkiaľ vedie spojnica popri unikátnej tatranskej elektrickej železničke až priamo do osady Tatranská Lomnica.
Tatranská Lomnica – srdce lyžiarov
Už z diaľky sa na nás usmieval majestátny Lomnický štít (2633 m n. m.), ktorý s jeho typickým vrcholovým observatóriom pozná azda každý horal. A práve tu, na jeho úpätí, sa rozprestiera Tatranská Lomnica. Hneď pri vstupe nás vítali reklamy, ktoré jej dávali príznačný prívlastok: Tatranská Lomnica – srdce lyžiarov. A tak prvá naša zástavka smerovala k lyžiarskemu stredisku. Po zaparkovaní na bezplatnom parkovisku nám už nič nebránilo v malom výlete.
Prehliadku sme začali v modernom lyžiarskom stredisku. Sedačkové aj kabínkové lanovky, fantasticky upravené trate, 1300metrové prevýšenie, 5mesačná garancia snehu či najvyššie položená a najstrmšia zjazdovka robia toto stredisko výnimočným. Okrem mnohých atrakcií sa tu nachádzajú aj menej náročné zjazdovky, ktorým sa potešia najmä rodiny s deťmi. Jedinou „malou“ chybičkou krásy sú ceny, ktoré by mohli byť o trochu nižšie napr. v porovnaní s rovnakými a väčšími strediskami v susednom Rakúsku. No my sme sa lyžovať nechystali, a tak sme sa radšej vybrali do centra.
Prechádzka po centre
Centrum Tatranskej Lomnice tvorí železničná stanica, v okolí ktorej sú potraviny a reštaurácie, športové obchody, informačná kancelária a kúsok ďalej aj novovzniknuté Tatranské múzeum zimných športov, ktoré sa venuje histórií vzniku a vývoja zimných športov vo Vysokých Tatrách od ich počiatku až do roku 1945. Určite ho pri potulkách nevynechajte!
V širšom centre sme objavili krásny park s množstvom lavičiek a malým pódiom, nad ktorým sa čnie architektonický skvost – Grandhotel Praha. Už menej atraktívne pôsobí polorozpadnutý hotel Lomnica, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Neďaleko neho sa nachádza Múzeum Tatranského národného parku, Botanická záhrada, Poľovnícky zámoček či pre nadšencov adrenalínu bobová dráha. Tieto nevšedné miesta sme žiaľ pre krátkosť času nenavštívili.
Turistické tipy
Tatranská Lomnica je ideálnym východiskovým bodom aj pre turistiku. Vypovedajú o tom nielen smerové tabule, ale aj naše skúsenosti. Či už sa vydáte na Skalnaté pleso (1754 m n. m.), odkiaľ môžete pokračovať Tatranskou magistrálou až po Hrebienok (1285 m n. m.) alebo cez Veľkú Svišťovku (2037 m n. m.) na Chatu pri Zelenom plese (1550 m n. m.), všade na vás čakajú prenádherné výhľady na podtatranskú krajinu. Pre menej zdatných turistov odporúčame vyvezenie sa lanovkou na druhý najvyšší štít Tatier a Slovenska zároveň - na Lomnický štít.
Zaujalo nás
Na záver dňa sme navštívili ešte jedno zaujímavé miesto, ktorým bola umelá sánkarská dráha, resp. jej torzo. Kedysi 1172 metrov dlhá dráha s prevýšením 94 metrov bola unikátom nielen u nás doma, ale aj v celej Európe. Jazdci tu dosahovali rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu. Dnes je miesto tejto legendárnej stavby v troskách. V troskách je aj veľký autokemping, v ktorom sa ešte pred pár rokmi konali rôznorodé podujatia a takto by sme žiaľ mohli pokračovať ešte dlho.
Ale aby sme neskončili takto pesimisticky, nedá nám nespomenúť, že je tu aj napríklad pomerne rozsiahle golfové ihrisko a mnoho luxusných apartmánových domov. No tieto, nazvime to „atrakcie“, pre nás zaujímavé vonkoncom neboli. Po veľmi príjemnej prechádzke môžeme konštatovať, že Tatranská Lomnica je naozaj krásna osada s množstvom voľno-časového vyžitia. Určite stojí za návštevu!
Po zjedení vynikajúceho koláčika na sklonku dňa v miestnej cukrárni sme sa plní dojmov a zážitkov vrátili k autu a vydali sa v ústrety ďalším dobrodružstvám počas spoznávania nášho krásneho Slovenska. Ale o tom vám rozpovieme až niekedy nabudúce.
Zdroj a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |