SR: Svit - Baťove mestečko II.

Článok vám prináša:

Značka nás postupne doviedla k informačnej dvojjazyčnej tabuli nazvanej – Náučný chodník Kimbiark, Červená kolónia. Informovala nás o založení mesta firmou Baťa, ako aj o obytnej štvrti rodinných domov, ktoré v minulosti a sporadicky aj dnes slúžia pracovníkom blízkych tovární.

Názov Červená kolónia je odvodený od stavebného materiálu, ktorým bola tehla. Ďalej sme sa dozvedeli, že tento druh výstavby praktizoval Baťa vo všetkých krajinách, kde pôsobil. Záležalo mu na spokojnosti svojich zamestnancov. A tak by sme sa možno nemali diviť, pokiaľ natrafíme na podobné mestá akým je Svit, napr. v susednej Českej republike, Poľsku, Maďarsku či vzdialenejšom Francúzsku.

Na Slovensku je obdoba architektúry mesta Svit ešte aj v meste Partizánske, kedysi nazývanom tiež Baťovany. Architektúra domov je typizovaná na dvojdomy, ktoré majú vlastné záhrady a ulice sú oddelené zelenými pásmi. Zaujímavosťou pre nás bolo, že v domčekoch nemohli obyvatelia budovať prístavby ani chovať hydinu. Nakoľko sa jednalo o tabuľu náučného chodníka, vedeli sme, že musí mať niekde začiatok aj koniec.

Trasa náučného chodníka

Po chvíľke príjemného blúdenia sme natrafili na miestneho obyvateľa, ktorý nám s radosťou vysvetlil, že trasa chodníka začína pri základnej škole vo Svite, pokračuje jeho historickou časťou, tam sme naň narazili aj my, a odtiaľ sa tiahne do Podskalky cez vrch Bôrik až do Mengusoviec.

Pokiaľ by sme sa ním vydali, „poukazoval“ by nám archeologické nálezisko, panorámy Vysokých aj Nízkych Tatier, okolitú faunu i flóru, geológiu či dendrológiu, dokonca aj divadlo. Keďže sme neboli veľmi turisticky oblečení, radšej sme pokračovali v spoznávaní mestečka.

Prechádzka Svitom

Postupne sme si prešli mohutný, červeno-sivý obchodný dom a hotel, zrekonštruovanú autobusovú stanicu, park so sochou Tomáša Baťu, či kúsok závodu Chemosvit popri jeho oplotení. Zaujalo nás, že skoro všetky novodobé stavby sa držali „tehličkového“ rázu mesta, dokonca aj supermarket. Dostali sme sa až k Mestskému úradu, odkiaľ viedla cestička cez rieku Poprad k cykloceste spájajúcej mesto Svit s Popradom či Lopušnou dolinou a Kvetnicou na úpätí Kozích chrbtov.

Idúc po nej sme si vychutnávali pohľad na krásne kríky obsypané červenými šípkami po bokoch, keď sme zrazu zbadali z dreva vybudované stavby. Jedna z nich pripomínala rozhľadňu, ďalšia zas slúžila ako pohostinstvo. Vedľa tohto statku boli drevené stavby so šmýkačkami pre deti. O pár metrov ďalej sme míňali hojdačku a celý čas nás ohurovala majestátna panoráma Tatier, ktorá bola spoza rieky výborne viditeľná.

Duchovné centrum aj plaváreň

Onedlho sme zistili, že sa prechádzame nábrežím Jána Pavla II. Po pravej strane sme mali cintorín a po chvíli aj dva kostoly. Jeden bol rímskokatolícky a druhý patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V pozadí bol aj Dom smútku. Všetky tieto stavby tvorili tzv. Duchovné centrum s námestím Jednoty.

Aspoň tak to tu miestni obyvatelia nazývajú.  Postupne sme sa presunuli k budove plavárne, kde sídli aj miestny malý pivovar. Keďže sme boli autom, jeho produkty sme ochutnať nemohli. Možno nabudúce. Spokojní sme sa vrátili späť na miesto, odkiaľ sme začali našu jesennú prechádzku.

Mestečko Svit nás milo prekvapilo svojou malebnosťou, čistotou, pokojom a hlavne krásou okolitej prírody a nevšednými panorámami majestátnych hôr. Určite, pokiaľ niekedy pôjdete okolo, by ste jeho návštevu nemali vynechať.

GPS: 49°03'31.2"N 20°12'13.8"E

Text a foto: Oskár Mažgút