SR: Spišská Belá, Strážky – umenie a história v jednom

Obec Strážky vznikla v druhej polovici 12. storočia, o čom svedčí najstaršia nájdená písomná zmienka, a to donačná listina Bela IV. z roku 1251. Jadrom historického osídlenia boli a dodnes zostávajú kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré v súčasnosti tvoria národnú kultúrnu pamiatku a zároveň patria medzi architektonické skvosty Spiša.

Kaštieľ  v parku

V jedno nedeľné popoludnie sme sa vydali z Popradu spoznávať unikáty a zaujímavosti Spiša. Za svoj cieľ sme si tentoraz vybrali miestnu časť Spišskej Belej - Strážky, o ktorej sme dovtedy vedeli len veľmi málo.  Po hlavnej ceste smerom na Kežmarok nás smerové tabule naviedli na miesto nášho vopred naplánovaného výletu. Auto sme zaparkovali na okraji miestnej časti, kde bol zároveň vstup do parku, ktorého súčasťou je aj kaštieľ.  Veľmi príjemným zistením bolo, že park, ktorý je celý oplotený, je pre verejnosť prístupný až do večerných hodín. Hneď po vstupe do parku nás upútali dve veci. Prvou bola honosná informačná tabuľa a tou druhou všade prítomné umenie. Z tabule sme sa dozvedeli, že rozľahlý anglický park vznikol v 19. storočí a prešiel si strastným obdobím až do sedemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa stal spolu s kaštieľom súčasťou stálej expozície Slovenskej národnej galérie.

Prechádzka týmto parkom bola vskutku nevšedná. Z jednej strany park obklopuje rieka Poprad a z druhej hlavná cesta. Od okolitého sveta je oddelený nevšedným masívnym murovaným plotom, ktorého oblúky sú vyplnené drevenými latkami. Upravený trávnik, segmentovaná výsadba stromov a sochárske umenie z kameňa a kovu v nás umocňovali príjemné pocity. Chodníčky preplietajúce sa parkom nás doviedli k bielemu renesančnému kaštieľu. Pri vchode stála informačná tabuľa, z ktorej sme sa dozvedeli zaujímavé fakty. Napríklad to, že prvou známou šľachtickou rodinou vlastniacou Strážky bola rodina Berzeviczyovcov. Tá ich získala na začiatku 14. storočia od kráľa Karola Róberta. V roku 1556 sa novým majiteľom stala chorvátska rodina, ktorej najvýznamnejším členom bol Gregor. Ten prebudoval kaštieľ v renesančnom štýle, založil v ňom latinskú školu a knižnicu. V roku 1801 prešiel kaštieľ pod vlastníctvo Szirmayovcov a v druhej polovici 19. storočia ich vystriedali Mednyánszkí. Jeho poslednými vlastníkmi boli Czóbelovci, ktorí kaštieľ užívali do roku 1945. Po smrti bývalej majiteľky, barónky Margity Czóbelovej,  získala prevodom tento objekt  Slovenská národná galéria.  Tá objekt spolu s priľahlým parkom zrekonštruovala  a v roku 1991 sprístupnila verejnosti. Medzi stále expozície, ktoré sme bohužiaľ nestihli navštíviť, patria expozícia výnimočnej maliarskej osobnosti Ladislava Mednyánszkeho, expozícia historického nábytku a interiérových predmetov, pôvodná humanistická knižnica a expozícia portrétu 17.-19. storočia. Kaštieľ je taktiež využívaný aj na rôzne hudobno-dramatické a vzdelávacie programy, ktorých sa tu cez rok koná neúrekom.

Za cestou

Za hlavnou cestou, hneď vedľa kaštieľa sa týči kostol sv. Anny a krásna zvonica. Spolu s kaštieľom tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex.  Aj tu sme narazili na pekne spracovanú informačnú tabuľu, z ktorej sme sa dozvedeli, že sa jedná o rímskokatolícky kostol z polovice 14. storočia so zamurovaným pôvodným vstupným gotickým portálom. Kedysi bol jeho súčasťou aj cintorín. V súčasnosti v ňom nájdete viaceré oltáre a nechýba ani plastika od Majstra Pavla z Levoče. Zaujímavá je aj krstiteľnica a christologický cyklus nástenných malieb, ktorý je najvýznamnejšou prezentáciou nástennej maľby z prvej polovice 16. storočia na Spiši.  Hneď pri kostole nás uchvátila zvonica, ktorú postavil Ulrich Materer, pochádzajúca taktiež zo 16. storočia. Prekvapujúcim poznaním pre nás bola informácia, že sa výrazne odlišuje od všetkých ostatných renesančných zvoníc na Spiši, a to časťou sgrafitovej výzdoby. Na sgrafite je možné vidieť poľovnícky motív – hon na zajaca s centrálne zakomponovanou ružou a nezábudkou. Pod atikovou rímsou je text Soli deo HB 1629 Gloria, čo v preklade znamená „Sláva patrí Bohu“. V roku 2006 prešla zvonica rekonštrukciou.

Tento poldenný výlet bol naozaj nádherným spestrením nášho uponáhľaného života. Aj keď sme sa nedostali dovnútra kaštieľa či kostola, ich okolie nám poskytlo nielen príjemné „obrazy“ umenia a historických poznatkov, ale aj zážitok, na ktorý budeme ešte dlho pamätať.

Text a foto: Oskár Mažgút