SR, Slovenský raj – Náučný chodník Mládeže

Obec Smižany sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves a je jednou zo vstupných brán do Slovenského raja. Zaujímavosťou tejto dediny je, že z pohľadu obyvateľstva  patrí medzi najľudnatejšiu obec na Slovensku bez štatútu mesta. Vďaka necitlivej výstavbe v období socializmu nie je po architektonickej stránke moc príťažlivá, avšak čo sa týka okolitej prírody patrí medzi celonárodné skvosty.

Dostať sa sem môžete autom, autobusom aj vlakom. Po príchode do obce sa treba presunúť do miestnej chatovej časti nazývanej Smižanská Maša, kde je situovaný aj začiatok Náučného chodníka Mládeže. Náučný chodník vedie od Maše k Hradisku a Čingovu, odtiaľ k úseku Pod Sovou skalou, cez Zelenú lávku  späť do Smižian. Tu však chceme upozorniť, že počas cesty chodníkom sa môžete napojiť aj na ďalší náučný chodník – Prielom Hornádu, ktorý vás prevedie azda najväčšou prírodnou atrakciou Slovenského raja  – Tomášovským výhľadom či Hrdlom Hornádu alebo Letanovským mlynom.  Ale poďme pekne poporiadku.

Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Za národný park bol vyhlásený v roku 1988 a jeho celková výmera činí vyše 19 hektárov a cez 13 hektárov ochranného pásma. Turistami je vyhľadávaný hlavne kvôli krasovým prejavom v podobe kaňonov, roklín či tiesňav. Život týmto skalným útvarom dodáva neodmysliteľná voda vo forme potokov a vodopádov a pomerné husté lesy, takže po pár metroch chôdze sa ocitnete doslova v bájnom pralese, kde sa z času na čas prevaľuje tajuplná hmla. Nachádza sa tu aj cez 280 jaskýň s prehistorickými nálezmi, no len pár ich je verejnosti prístupných. Vďaka špecifickej mikroklíme sa tu vyskytujú mnohé vzácne spoločenstvá rastlín a živočíchov. Ako príklad uvádzame cez 2000 druhov motýľov, 300 druhov húb, 4000 druhov bezstavovcov či vyše 16 druhov západokarpatských endemitov.   

Tak to sme si zhruba opísali tento prírodný poklad Slovenska. Ale vráťme sa späť k náučnému chodníku Mládeže. Pri jeho postupnom zdolávaní nás sprevádzali náučné tabule vypovedajúce o jeho geológii, archeológii, faune, flóre a spoločenskom význame územia. Chodník je nenáročný, prístupný v zime aj lete a s maximálnym prevýšením 120 metrov. Jedna z prvých zaujímavých zastávok je Prírodná rezervácia Čingovské hradisko s úžasným rastlinným zázemím, ako aj s výskytom nálezov z doby kamennej, bronzovej a veľkomoravskej. Ďalším zaujímavým miestom je tzv. Sovia skala, ktorá je výhľadovým bodom a tiež miestom výskytu sov. Postupne sme natrafili aj na neobyčajné umelecké stvárnenia, pietne miesto či vonkajšiu expozíciu hornín vyskytujúcich sa na území národného parku. Nádherné boli pre nás aj pohľady na zamračené a upršané Vysoké Tatry. Zakrátko na to sme sa opäť navrátili do civilizácie, presnejšie do oblasti zvanej Čingov, ktorá je tiež východiskovým bodom pre turistov. Okrem chát a iných ubytovacích zariadení sa tu nachádzajú aj reštaurácie, bufety, verejné táborisko či záchranná stanica Horskej služby. Zároveň odtiaľto vedú viaceré značené turistické chodníky do severnej časti Slovenského raja. Čingov je prístupný buď zo Smižian, odkiaľ sme túru začínali alebo z obce Spišské Tomášovce.

A práve v Čingove padlo naše rozhodnutie opustiť náučný chodník Mládeže a pokračovať ďalej Prielomom Hornádu. Ako naše putovanie pokračovalo sa dozviete už o týždeň.

GPS: 48°57'00.4"N 20°30'27.2"E (Smižanská Maša)

Text a foto: Oskár Mažgút