SR: Sandberg – svedok dávneho treťohorného mora pri Bratislave II.

Človek má možnosť navštíviť miesta, ktoré sú nemým svedkom dávneho vyhynutého života prehistorického treťohorného mora, ktoré sa na našom území rozprestieralo pred približne 13 miliónmi rokov. Nálezisko je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, preto je tu zber fosílií zakázaný. V druhej časti článku pojednávajúcom o tejto zaujímavej a neobyčajnej lokalite si viac povieme o pestrej geologickej histórii tohto významného chráneného územia a o jeho fosílnej faune, ktorá robí nálezisko Sandberg takým vzácnym a jedinečným.

Geologická história lokality

V priebehu uplynulých geologických období pokrývalo more územie Slovenska niekoľkokrát. V závislosti od geomorfologického vývoja nášho územia však moria neustále migrovali a menili svoju polohu. Takéto zmeny sa diali aj počas mladších treťohôr (neogén). Približne pred 13,65 miliónmi rokov postihol naše územie mohutný postup mora na pevninu. Malé Karpaty v tomto období vytvárali podlhovastý polostrov tiahnuci sa na juh až k Devínskej Kobyle a Hainburským vrchom. Morské sedimenty, ako aj početné fosílie rôznych morských a suchozemských živočíchov z tohto obdobia odkrývajú práve piesčité steny lomu Sandberg pri Devínskej Novej Vsi. V závislosti od vývoja daného územia malo prostredie najskôr charakter skalnatých vápencových pobreží, alebo piesčitých pláží, neskoršie po stúpnutí hladiny mora sa zmenilo na piesčité, až ílovité morské dno s bohatým zastúpením morských živočíchov a rias.

Obyvatelia bratislavského mora

Treťohorné morské dno, ako i pobrežie bolo obývané pestrou paletou rôznych živočíchov. Skalnaté vápencové pobrežia bičované vlnobitím boli domovom najmä vŕtavých lastúrnikov, ktoré žili v komôrkach vyvŕtaných v hornine. Jemné piesčité dno obývali hlavne rôzne mäkkýše – lastúrniky a ulitníky. Z lastúrnikov sa najčastejšie vyskytovali ustrice, hrebenatky, kardity a srdcovky. Nálezy schránok hrebenatiek patria k charakteristickým a najčastejším nálezom z tejto lokality. Morské dno poskytovalo priestor a obživu aj pre ďalšie morské bezstavovce - machovky, hubky, mnohoštetinavce, ramenonožce, ježovky a kraby. Okrem toho sa darilo aj drobným nenápadným živočíchom – dierkavcom. Pobrežné vody však boli obývané aj viacerými druhmi rýb, žralokov a rají. Bohaté výskyty rýb poskytovali potravu aj pre ďalšie dravé živočíchy – tulene. Okrem nich sa tu vyskytovali aj sirény (dugony), ktoré boli viazané na prostredie s dnom porasteným morskými trávami, ktorými sa živili. Do pobrežných vôd Devínskej Kobyly občas zablúdili aj veľryby, ktorých ojedinelé kostrové zvyšky sa na tomto významnom nálezisku našli tiež. Okrem živočíchov sa veľmi dobre darilo aj červeným riasam – litotamniám, ktorých hromadné výskyty umožnili vznik riasových vápencov.

Význam a ochrana lokality

Na chránenej paleontologickej lokalite Sandberg prebiehajú výskumy už od druhej polovice 19. storočia. Od tohto obdobia až po súčasnosť sa z tejto významnej lokality podarilo opísať množstvo druhov bohatej fosílnej morskej a suchozemskej fauny. Na základe doterajších poznatkov a nálezov možno toto nálezisko zaradiť medzi jednu z najvýznamnejších paleontologických lokalít na Slovensku. Aj z uvedeného dôvodu je potrebná aktívna ochrana tohto územia hlavne pred vandalizmom a nezodpovednými návštevníkmi. Nálezisko Sandberg pri Bratislave je jedinečnou ukážkou a vzácnym prírodným dedičstvom poukazujúcim na pestrosť a bohatosť vyhynutého života panujúcom na našom území počas mladších treťohôr. Fosílne zvyšky morských živočíchov objavené na tejto lokalite je možné si prezrieť v stálej paleontologickej expozícii Prírodovedného múzea SNM v Bratislave.

Text a foto: Radoslav Biskupič