SR, Podhájska – obec s morskou vodou

Malebnosť tejto dedinky nás očarila hneď po vystúpení z vlaku. Pomerne veľká, novo pôsobiaca budova stanice nás vítala, a zároveň pozývala ďalej k nevšednej návšteve . Cez jej vestibul sme sa dostali na ulicu, po ktorej sme približne sedem minút putovali k penziónu, kde sme mali rezervované ubytovanie. Prechádzku sme si krátili pohľadmi na domovú zástavbu či v zime oddychujúce pestrofarebné tobogany miestneho termálneho kúpaliska. Vôbec nás neprekvapovalo, že skoro každý dom ponúkal výhodné ubytovanie.

Obec Podhájska síce vznikla len v roku 1960, no nenechajte sa týmto rokom zmýliť. V skutočnosti sa jednalo o zlúčenie dvoch už existujúcich obcí. Boli nimi Belek, ktorého história sa písala už od roku 1075 a Svätuša s dejinami  siahajúcimi do roku 1156.

Po dorazení a ubytovaní sa v penzióne sme zamierili preskúmať okolie. Ako prvé sme navštívili areál termálneho kúpaliska. Pri vstupnej bráne sa nachádzali predajcovia ponúkajúci plavky, uteráky, šľapky, župany, a tiež červenú papriku, či vínko. Zostali sme len pri obzeraní a po chvíľke sme vstúpili do samotného areálu. Po jeho boku bola zriadená malá mini zoo pozostávajúca z holubích voliér a srnčej ohrady. O kúsok ďalej boli umiestnené viaceré reštauračné zariadenia, naproti nim všakovaké preliezky, dokonca sa tu nachádzalo aj malé trhovisko ponúkajúce od syrov cez oblečenie až po varenú medovinu vskutku rozličný tovar. Celou trasou bol chodníky lemované drevenými sochami.

Naša prechádzka pokračovala cez premostenia riečky, okolo viacerých bazénov až k veľkolepým a hlavne farebným toboganom. Samozrejme všetky tieto vonkajšie atrakcie boli v čase našej návštevy v tzv. zimnom oddychovom režime. Od toboganov sme sa vydali zalesneným terasami, ktoré počas leta slúžia ako miesto oddychu, kde je možné sa schovať pred páliacim slnkom, k akvaparkovej časti areálu. Vďaka presklenej budove sme mohli nazrieť na relaxujúcich a šantiacich ľudí, ktorí si tu užívajú blahodarné účinky vody.

Práve v Podhájskej sa nachádza tzv. slovenské Mŕtve more. Termálna voda je tu slaná, má zemitú až hnedú farbu a pri prameni dosahuje teplotu 83°C. Liečivá voda vyviera z hĺbky 1 900 metrov, svojim zložením je unikátna a dokonca porovnateľná s vodou zo skutočného Mŕtveho mora. Blahodarne pôsobí na dýchacie cesty, stimuluje štítnu žľazu, odstraňuje bolesti chrbta a pomáha aj pri kožných ochoreniach. Všetky tieto aspekty sem lákajú tisíce návštevníkov, medzi ktorých sme patrili aj my.

Po obídení si celého areálu sme pokračovali ďalej. Len pár metrov od kúpaliska a akvaparku sa nachádzali tzv. Rímske kúpele ponúkajúce masáže, sauny a samozrejme kúpacie procedúry ako inak v termálnej vode. Všimli sme si, že voda sa pre túto obec stala doslova zlatom, nakoľko okrem relaxačno-liečivého využitia prispieva aj k vykurovaniu veľkých skleníkov, kde sa pestujú kvety a paradajky. Nepriamo sa podieľa aj na pomerne rozsiahlej výstavbe penziónov a tým aj k zvýšeniu štandardu služieb, ktoré sú tu na vysokej úrovni, o čom sme sa presviedčali počas celého nášho pobytu.

Chceli sme sa obhliadnuť aj po nejakej tej pamiatke, a preto sme sa vydali ku kostolu Narodenia Panny Márie z roku 1904. Cesta nám trvala dobrých 15 minút, ale oplatilo sa. Kostolík bol síce maličký, zato pekne vymaľovaný a pri západe slnka aj svojim spôsobom tajomný. Obec ukrýva ešte jeden kostol, a to v časti bývalej obce Belek, no ten sme už nenavštívili. Za to sme nazreli do kedysi bežných obchodov s rozličným tovarom, ktorých návšteva bola pre nás zážitkom. Dych nám vyrazilo aj miestne kino, ktoré v zime funguje v malej sále a v lete vonku pod holým nebom. Všimli sme si aj mnohé cyklotrasy, či turistické značky. Zaujímavá bola aj architektúra domov. Pri starších stavbách bolo vidieť presklené boky domov, ktoré sme si inde na podobných stavbách na Slovensku nevšimli.    

Po návrate do penziónu sme sa ešte v ten večer, ako aj v nasledujúce dni oddávali už len oddychu, liečivej vode a dobrému jedlu. Načerpaní novými silami sme obec opúšťali s presvedčením, že sa sem určite radi opäť vrátime.

GPS: 48°06'01.7"N 18°20'16.8"E

Text a foto: Oskár Mažgút