SR, Nitra V. – Nitriansky hradný komplex II.

Tvár známa celému Slovensku nielen z pohľadníc a propagačných materiálov mesta Nitry, ale aj z  fliaš v súčasnosti už v Nitre nevyrábaného piva. Aj tak nejako by sa dal charakterizovať Corgoň. No v skutočnosti je to socha Atlanta, ktorý podopiera budovu Kluchovho paláca. S týmto typom sochy sa spájajú legendy a tá v Nitre vypovedá o kováčovi, ktorý zachránil mesto pred nepriateľom. Preto pokiaľ sa dotknete jeho palca na nohe, prinesie vám to šťastie pri skúške či už v škole alebo v živote. My sme nič neriskovali a dotkli sme sa nielen palca, ale aj celej nohy. 

Postupne sme opustili malebné Pribinovo námestie. Cesta chodníčkom smerovala nahor a ponúkala pohľad na panorámu mesta. Zakrátko spoza zelene nás upútal impozantný mariánsky morový stĺp či skôr súsošie. Jeho vznik sa datuje na rok 1750 a dokumentuje ukončenie pustošivej morovej epidémie, ktorá Nitru postihla v roku 1749. Stĺp dal postaviť biskup I. Esterházy. Toto umelecké dielo nás uchvátilo svojou veľkoleposťou, ktorá bola v podobe rôznych zložitých výklenkov, reliéfov, sôch a plastík. Niektoré z nich boli aj pozlátené. Nie nadarmo tento morový stĺp patrí medzi najvzácnejšie na Slovensku. Podobný stĺp sme pri našich potulkách svetom videli len v rakúskom Hainburgu.

 Ani nie za minútu sme už kráčali po kamennom moste k vstupnej bráne do Národnej kultúrnej pamiatky Nitriansky hrad, ktorý je považovaný za symbol Slovákov. Bol osídlený už v dobe kamennej, stal sa významným hradiskom veľkomoravskej ríše, bol sídlom kniežaťa Pribinu a Svätopluka či najstarším biskupstvom. Úplne prvá písomná zmienka pochádza z roku 871 a spomína sa v nej stavebná činnosť kniežaťa Pribinu. Jeho históriu zachytáva aj doba, keď tu vládol knieža Svätopluk či pôsobili svätý Cyril a Metod.

Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia bol dočasne znefunkčnený, ale približne už o 70 rokov sa opäť stáva sídlom tento raz udeleného vojvodstva, obnovuje sa sakrálna architektúra  a stáva sa dokonca sídlom kráľovského komitátu. V priebehu 12. až 18. storočia sa buduje do podoby akú poznáme dnes. Vzniká aj jeho najrozsiahlejšia kamenná stavba, a to biskupská Katedrála sv. Emeráma, Andreja-Svorada a Beňadika. V priestoroch hradu vznikajú aj vinné pivnice a ďalšie funkčné priestory.

Ešte pred samotným vstupom do Nitrianskeho hradu musíme spomenúť, že hrad čelil počas svojej histórie viacerým nepriateľským nájazdom. Hrad dobýjali Tatári, vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, stavovské povstania, Turci a v neposlednom rade aj Nemci, ktorí počas druhej svetovej vojny mesto bombardovali. Našťastie ani jedna z menovaných udalostí nám v súčasnosti nezmarila možnosť obdivovať jeho krásu a jedinečnosť.

Hneď pri vstupe nás vítali informačné panely vypovedajúce o histórii hradu a jeho častí. Za vstupom sa nachádzala pokladňa a predajňa suvenírov. Po zakúpení vstupeniek sme sa ocitli na prvom nádvorí, kde sídlil Diecézny súd a nachádzala sa kaviarnička s terasou, schody ku katedrále a cestičky do ďalších častí hradu.  

Obhliadku jednotlivých objektov, ktoré Nitriansky hrad ukrýva, si prejdeme ale až o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút