SR, Modra: mesto keramiky a vína – VIDEO

Prítomnosť národného buditeľa a otca spisovnej slovenčiny v Modre je zastúpená celým radom kultúrnych pamiatok od múzea, cez pamätnú izbu až po pomník na modranskom cintoríne, kde je pochovaný. Zaujímavou pamätihodnosťou je aj súsošie, symbolizuje Štúrovo vedúce postavenie v slovenskom národnom hnutí v 19. storočí, predstavujúce jeho najbližších druhov J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a J. Francisciho Rimavského.

Samozrejme Štúr nie je jedinou významnou osobnosťou Modry, preto spomenieme aj Dr. Samuela Zocha – evanjelického biskupa a autora významnej Martinskej deklarácie, ďalej tvorcu modranskej keramiky Heřmana Lansfelda, národného umelca Ignáca Bizmayera, básnika Jána Kalinčiaka, Jána Smreka a vo vymenovaní by sme mohli pokračovať ešte pomerne dlho.  

Mesto Modra sa preslávilo nielen osobnosťami, ale hlavne svojou jedinečnou modranskou keramikou a hrnčiarstvom, s ktorým sa budete na potulkách jeho uličkami často stretávať či už v tunajších obchodíkoch alebo súkromných dielňach. Neoddeliteľnou súčasťou mestečka je aj pestovanie viniča na okolitých svahoch. Raz ročne sa tu koná oslava zberu tohto ovocia kráľov, nesúca názov Modranské vinobranie. Počas tohto sviatku ochutnáte gastronomické špeciality, uvidíte výstavy ľudových remesiel a zažijete bohatý kultúrny program, ktorého vyvrcholením je alegorický vinohradnícky sprievod. 

Keď už je vínko bezpečne uložené v súdkoch, miestni vinári vás pozvú na Deň modranských pivníc, kedy otvoria svoje klenotnice verejnosti a podelia sa o to najlepšie z úrody predchádzajúceho roka v autentickom prostredí. Navyše toto obdobie sa spája aj so zabíjačkami, a tak sa mestečko rozvonia lahodnými vôňami. 

Za návštevu určite stoja aj miestne rekreačné oblasti Harmónia, Piesky či Zochova chata, ktoré síce už s trochou nostalgie ponúkajú oddych v obklopení prírody. Pokiaľ sa chcete preniesť v čase a spoznať ako to tu vyzeralo v minulosti, tak odporúčame si naplánovať návštevu v čase konania tzv. Modranského pikniku, kedy tu stretnete tunajších obyvateľov v originálnom dobovom kostýme a zažijete uvoľnenú atmosféru „opekačiek“.

V predstavovaní dejín mestečka skrz podujatí budeme pokračovať aj ďalej. Umenie majstrov hrnčiarskeho remesla a ľudovej keramiky vzbudí váš obdiv na Slávnosti hliny. Zruční remeselníci a umelci počas tohto podujatia ponúkajú svoje výrobky na hrnčiarskom jarmoku, pričom svoju vlastnú šikovnosť môžu otestovať aj návštevníci v tvorivej keramickej dielni. Výnimočným zážitkom je alegorický hrnčiarsky sprievod a veselý hrnčiarsky bál. O veselú náladu sa starajú ľudoví muzikanti, chýbať nemôže ani dobré jedlo, kvalitné víno a trhy plné tradičných výrobkov či domácich špecialít.

Modra je aj miestom množstva pamiatok. Začíname pri Hornej bráne. Jedná sa o jedinú zachovanú pôvodnú mestskú bránu postavenú v rokoch 1610 až 1618, ktorá je akýmsi symbolom mesta, keďže v minulosti bola súčasťou mestského ochranného opevnenia a umožňovala vstup zo severného predmestia. Klenutý prejazd v prízemí chránila priekopa, padací most a strieľne. Na čelnej stene je osadený malý reliéfny erb Modry a latinský nápis.

Ďalšou zastávkou je pôvodný panský mlyn z konca 16. storočia prestavaný na letný lovecký pseudorenesančný kaštieľ s rozsiahlou okrasnou záhradou, ktorý v súčasnosti využíva Malokarpatské osvetové stredisko.

Zo sakrálnych pamiatok dominuje mestečku kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý stojí na mieste pôvodne gotického kostola sv. Barbory zo 14. storočia a dekorovaný je mestskou vežou, ktorá bola postupom času ku chrámu pričlenená.

Pozoruhodným zoskupením sú aj dva vedľa seba stojace evanjelické kostoly - nemecký a slovenský, ktoré vás upútajú svojím vzhľadom. V ich tesnej blízkosti natrafíte aj na barokovú rotundovú Kaplnku Panny Márie Snežnej z roku 1760, pri ktorej bola kedysi situovaná Dolná brána. 

Na miestnom starobylom cintoríne zasa nájdete ranogotický Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa radí k najstarším sakrálnym pamiatkam Modry, keďže jeho počiatky siahajú až do konca 13. storočia. Tunajší cintorín je miestom odpočinku mnohých významných osobností. 

Okrem monumentálnych stavieb tvorí Modru aj viacero meštianskych a vinohradníckych domov, ktoré boli stavané na úzkych stredovekých parcelách, orientované užšou stranou a štítom do ulice. Na priľahlom dvore boli umiestnené hospodárske budovy (aj pivnice) súvisiace s výrobou a uskladnením vína a prípadnou doplnkovou remeselnou činnosťou. 

Zachovalé je aj mestské opevnenie či kruhovitá červená veža slúžiaca ako Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera. Svoj rukopis tu zanechal aj Dušan Samuel Jurkovič vo viacerých stavbách či dielach. Za všetky spomenieme napríklad Úradnícke domy na dnešnej Zochovej ulici. Nájdete tu aj budovu synagógy postavenú v roku 1902 na Súkenníckej ulici, Kalváriu z roku 1814, Sirotinec či zaujímavý pamätník neďaleko evanjelického cintorína (časť Kráľová) zvaný Zelený les – Grünwald.

Modra je chýrnou súčasťou prastarého malokarpatského vinohradníckeho regiónu, v ktorom sa nachádzajú štyri pätiny slovenských vinohradov. Tradícia pestovania viniča sa tu snúbi s architektúrou i celkovou atmosférou tohto mestečka, ktoré by ste dozaista mali navštíviť. 

GPS: 48°20'11.6"N 17°18'39.5"E

Text, foto a video: Pavol Jemala, Slovensko zdola

Hudba: Pixabay.com; Inspiring  -16033