SR, Liptovský Mikuláš – úchvatný vrch Háj
Dostupnosť lesoparku je viac než výborná. Vedie totiž k nemu Cesta generála P. Kunu pomenovaná po významnom účastníkovi Slovenského národného povstania, ktorý viedol oslobodzovacie boje na Liptove. Neoficiálne sa trasa nazýva aj Cesta hrdinov.
Asfaltová cesta, po ktorej sa dostanete autom, peši i na bicykli až k samotnému vrcholu je ukončená dvoma veľkokapacitnými parkoviskami. Upozorňujeme však, že v zimnom období nie je udržiavaná. Turisticky atraktívnejšia je ale nespevnená hôľna trasa, ktorá jemne kopíruje tú asfaltovú od železničného priecestia. Navyše táto trasa ponúka spoločnosť v podobe dvoch náučných chodníkov.
Náučný chodník Príroda a krajina (1,3 km) vedúci po zelenej značke od železničného priecestia po vyhliadku Háj vás prevedie popri storočnom topoli, hmyzom domčeku, kvetnej lúke, detskom ihrisku i schodoch času zachytávajúcich stavbu geologického podložia Liptovskej kotliny. Razom sa tak vrátite v čase o 460 miliónov rokov.
V nadväznosti od vyhliadky Háj sa po červenej značke môžete vydať Náučným chodníkom Vojenská história (0,47 km), ktorý vás prevedie druhými najťažšími bojmi druhej svetovej vojny na území Slovenska, keď sa o Liptovský Mikuláš bojovalo dlhých 62 dní. Dozviete sa o bojujúcich vojskách, používaných zbraniach, ako aj o obnove spustošeného Liptova. Vyústenie chodníka je pri Pietnom areáli.
Monumentálny Pietny areál sprístupnený v roku 1961 a vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku ohromí nielen pamätníkom s 15 metrov vysokým pylónom, ku ktorému vedie viac etapové schodisko so súsoším, ale aj najväčším vojnovým cintorínom československých vojakov v bývalom Československu. Svoje posledné miesto odpočinku tu našlo 1369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, vojakov povstaleckej armády a partizánov. V spodnej časti areálu v roku 2018 pribudol novodobý pomník na pamiatku vojnovým veteránom a profesionálnych vojakov, ktorí zahynuli pri plnení úloh v zahraničných misiách a operáciách.
Súbežne s náučnými chodníkmi vedú aj bežecké trasy mikulášskych olympionikov. Od už spomínaného železničného priecestia začína bežecká (žltá) trasa zjazdovej lyžiarky Petry Vlhovej s dĺžkou 3,3 km a prevýšením 140 metrov a od vyhliadky Háj bežecká (modrá) trasa vodného slalomára Michala Martikána s dĺžkou 5,3 km a prevýšením 175 metrov.
Nesmieme zabudnúť ani na cykloturistov, ktorí si na ceste z Liptovského Mikuláša do Žiarskej doliny môžu spestriť cyklotúru o odbočku na vrchol Hája. Samozrejme naskytajú sa tu aj ďalšie, trošku dobrodružnejšie možnosti horskej cyklistiky. Pokiaľ započujete výstrely, tak sa nezľaknite, nakoľko neďaleko tohto malebného miesta sa nachádza prvá ekologická slovenská broková strelnica. Ani lyžiari neprídu skrátka, keďže na východnom svahu vrchu Háj (za pamätníkom) sa nachádza lyžiarske stredisko Podbreziny s prevýšením 115 metrov a okrem iného disponuje jedným vlekom, umelým osvetlením a 2 km udržiavaných bežeckých tratí.
Z historického centra Liptovského Mikuláša je začiatok lesoparku (pri železničnom priecestí) vzdialený len 1 a pol kilometra, čo je necelých 20 minút chôdze. Za ďalších približne 45 minút sa dostanete k samotnému vrcholu Háj (748 m n. m.). Najskôr vás upúta panoramatická vyhliadka na severovýchodné Vysoké Tatry, Západné Tatry a rozľahlé Chočské vrchy. Pozorovať budete môcť aj Nízke Tatry a časť Veľkofatranského pohoria. Chýbať nebudú ani ďalekosiahle pohľady do Podtatranskej kotliny zastavanej nielen okresným mestom, ale aj malebnými dedinkami a mestečkami. Dozaista dominantou bude vodná hladina Liptovskej Mary. Súčasťou vyhliadky je aj prístrešok. O kúsok ďalej sa zas ponoríte do trpkých spomienok minulosti, na ktoré by sa nemalo zabúdať, pretože ich opakovanie by malo fatálne dôsledky.
Každopádne na Slovensku nie je veľa takýchto miest, kde po chvíľke kráčania uvidíte úžasné horské scenérie, zaspomínate si na hrdinov padlých v boji, nasýtite oči veľkolepou architektúrou a vychutnáte si športové aktivity v pokojnom prírodnom prostredí.
GPS: 49°05'06.2"N 19°37'43.5"E (železničné priecestie); 49°05'21.5"N 19°38'22.4"E (parkovisko pri Pietnom areály)
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |