SR, Hurbanovo II. - na potulkách po meste

Územie mesta Hurbanovo sa rozprestiera v najteplejšej oblasti Podunajskej nížiny, na ľavom brehu rieky Žitavy. Už cestou doň sme mali možnosť vidieť, že ho obklopuje krajina  s úrodnou pôdou, čo len potvrdzuje fakt, že toto územie sa zaraďuje i medzi najúrodnejšie a najviac poľnohospodársky využívané oblasti na Slovensku.

Po príchode do mesta smerom od Komárna, ktoré je pre turistu zaujímavé svojou kultúrou a architektúrou sme netušili, čo môže okrem hvezdárne a pivovaru turistovi Hurbanovo poskytnúť. A tak sme sa vydali objavovať.

Prvou pamiatkou, ktorú po ceste vidíme, je malá kaplnka na kopčeku pri hlavnej ceste a hneď vedľa nej sa týči rodinná hrobka Konkolyovcov. Dá sa povedať, že tomuto rodu mesto vďačí za svoj symbol – hvezdáreň. História hovorí, že uhorský kráľ Belo II. presídlil v 13. storočí na toto územie zvané „possesio Concol“ časť kumánskych utečencov z Ázie. Ich vodcu Mátého Thége povýšil do šľachtického stavu a pridelil mu k menu priezvisko Conkol. Sem siahajú korene tunajšieho významného rodu v Hurbanove, avšak dejiny mesta tu ani zďaleka nezačínajú.  

Archeologické nálezy svedčia totiž o pravekom osídlení tejto oblasti. V období sťahovania národov tu žili kmene kvádov, dákov, markomanov, gótov, avarov a hunov. Potom sem zavítali Slovania i Maďari, ktorých kultúry i obyvateľstvo sa miešali a toto tzv. miešanie tu možno badať do súčasnosti.

Jeden z príbehov o osídľovaní a vzniku mesta hovorí, že na Konkoli (časť Konkoľ) mal z vôle uhorského kráľa sv. Štefana vyrásť kláštor. Jeho členovia niesli meno po svojom zakladateľovi -  stefaniti a mali sa zúčastniť na križiackych výpravách do Svätej Zeme.

Vtedajšie obyvateľstvo si  žilo v pokoji, venovalo sa poľnohospodárstvu a rozvíjal sa i rybolov. Avšak mier trval len do obdobia nájazdov Tatarov a neskôr i Turkov, ktorí všetko čo tu bolo vybudované, zrovnali so zemou. Od 13. do 17. storočia prechádzalo územie z rúk jednej šľachtickej rodiny do rúk ďalšej. Po mníchovskej arbitráži sa dokonca stalo súčasťou horthyovského Maďarska, no po vojne sa opäť pričlenilo k Československu. Do roku 1948 sa s mestom môžete stretnúť pod názvom Stará Ďala (do roku 1918 v maďarčine O'Gyalla). Prvá písomná zmienka o obci Gyalla pochádza z roku 1312 a pomenovanie získala podľa zemianskej rodiny Gyallaiovcov (Ďalajovcov), ktorým ich majetok potvrdil v roku 1457 kráľ Ladislav V. Dosť bolo histórie, hor sa na pamiatky!

Smerujeme hlbšie do centra mesta popri Mestskom úrade, kde končí trasa náučného chodníka prírodnými zaujímavosťami Hurbanova. Našu pozornosť už priťahuje 42 metrov vysoká veža rímskokatolíckeho secesného kostola sv. Ladislava. Chrám bol postavený v roku 1913 (István Medgyaszay), potom ako v roku 1911 zhorel pôvodný barokový kostol z roku 1718. Prostredie okolo chrámu tvorí príjemná udržiavaná záhrada, z ktorej môžete vstúpiť do kostola a pozrieť si interiér s oltárnym obrazom sv. Ladislava. Pôdorys stavby tvorí oktagón a priestor je zaklenutý tmavou drevenou kupolou. Pri výstavbe bolo vo veľkej miere použité ako stavebný materiál drevo a drevené časti interiéru sú zdobené prvkami ľudovej architektúry. Ku chrámu patria aj kaplnky Sedembolestnej Panny Márie a sv. Rozálie z roku 1890.

V parku pred kostolom sa nachádza trojičný stĺp (1886) a za ním zas parčík s pamätníkom spisovateľa pôvodom z neďalekého Komárna, ktorým je Mór Jokai. Od kostola smerujú naše kroky na Námestie Konkolyho. Ak čakáte vydláždené námestie lemované radom historických budov, musím vás sklamať. Námestie je akýsi zelený parčík, uprostred ktorého stojí socha Mikuláša Konkoly – Thege. Obdobie jeho života znamenalo pre vtedajšiu Starú Ďalu významný historický míľnik v dejinách. Napísal vyše 40 vedeckých prác a založil tu prvú hvezdáreň na území Rakúsko – Uhorska s celoeurópskym významom. Za svoju vedeckú činnosť bol menovaný členom Maďarskej akadémie vied v Budapešti i čestným členom Nemeckej meteorologickej spoločnosti v Berlíne. Okrem pohľadu na nebo má zásluhu i na zmapovaní dna Dunaja či na výstavbe železnice prechádzajúcej cez Hurbanovo, kde ako rušňovodič dokonca viedol jej prvý vlak.

Okolo námestia sa nachádzajú školy, budova polície, obchod i Dom kultúry. Všetky budovy sú postavené v období 20. storočia. To ale neznamená, že mesto nemalo i historicky zaujímavé stavby. Keďže územie patrilo mnohým rodinám, vzniklo tu aj veľa šľachtických kúrií, z ktorých sa zachovalo len pár. Väčšina však musela ustúpiť socialistickej výstavbe v 20. storočí. Najzachovalejšou stavbou je secesný poľovnícky kaštieľ Steiner z roku 1901, ktorý je situovaný oproti hvezdárni.

Smerom po hlavnej ceste na Nové Zámky natrafíte na druhý, trochu chátrajúci hurbanovský kostol. Jedná sa o sakrálnu stavbu reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorá bola postavená v rokoch 1911 - 1912 na zvyškoch niekdajšieho kláštora v lokalite Abe z 11 – 12. storočia. Keďže bola brána zamknutá, nedostali sme sa žiaľ do jeho areálu.

Pokračujúc ďalej sa pred nami zhustila premávka kamiónov a k nebu sa začali vypínať zeleno biele stavby miestneho pivovaru. Jeho návštevu však absolvujeme až o týždeň.  

GPS: 47°52'24.6"N 18°11'30.6"E

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia