SR: Devínska Kobyla – múzeum pod holým nebom

Poďme pekne poporiadku. Bratislava, hlavné mesto Slovenska, je známa dvoma hradmi, historickým centrom, prípadne pekným moderným nábrežím Dunaja, no vedci i turisti poznajú aj jej prírodné krásy. Jednou z nich je aj národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, ktorá sa rozprestiera na ploche 101,12 ha. Toto územie má mimoriadny význam z hľadiska botaniky, zoológie, geológie, a v neposlednom rade aj paleontológie. V jej náručí žijú chránené a ohrozené druhy. No kým si o nich niečo povieme, je dobré vedieť,  ako sa na túto lokalitu dostaneme.

Turistický sprievodca

Národná prírodná rezervácia je prístupná z viacerých strán, preto uvediem dve najčastejšie turistami využívané trasy, a to cestu z Devínskej Novej Vsi po zelenej, modrej alebo žltej turistickej značke či tak isto značenú cestu z opačnej strany od Devínskeho hradu  z „obce“ Devín. Najvyšším bodom Devínskej Kobyly je rovnomenný malokarpatský vrch, ktorý je najvyšší nielen v rámci rezervácie, ale dokonca je aj najvyšším bodom Bratislavy. Vrchol nie je priamo prístupný, no vedie k nemu červená turistická značka, ktorá vás dovedie k objektu bývalých kasárni nachádzajúcich sa v blízkosti vrcholu. Zaujímavosťou je, že kasárne slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu až do roku 1996.  

Dotyk histórie

Vďaka výhodnej geografickej polohe a stabilným klimatickým podmienkam bola Devínska Kobyla osídlená už 5000 rokov pred našim letopočtom.  Viedla ňou Jantárová cesta, usadili sa tu Kelti i Rimania, a práve tým posledným menovaným môžeme vďačiť za založenie viníc, ktoré tu zotrvali dodnes. Rezervácia bola súčasťou Veľkomoravskej ríše, „zažila“ vznik Uhorska, turecké vpády, nemeckú kolonizáciu, dokonca aj napoleonské vojny. A to je len maličký kúsok histórie, ktorá sa tu na jej svahoch odohrávala a odohráva dodnes.

Klenotnica rozmanitosti

História tohto územia je však ešte staršia ako ľudstvo samo. Dôkazom sú viac ako 14 - 16 miliónov rokov staré fosílne nálezy a vyše 350 druhov morských i suchozemských živočíchov. Tie sa našli na Devínskej Kobyle, konkrétne na lokalite Sandberg. Kedysi túto lokalitu obmývalo teplé more, a to spôsobilo obrovskú rozmanitosť organizmov. Predstavme si, že v mori boli riasy, ježovky, plávali tu raje a žraloky, zatiaľ čo na zemi chodili opice a nosorožce. Takýto prehistorický svet  sa nachádzal práve tu! Dnes je lokalita Sandberg  vďaka množstvu objavov svetovou klenotnicou fosílnych nálezov.

Fauna a Flóra

Na území Devínskej Kobyly žije niekoľko tisíc živočíšnych druhov. Vďaka teplomilnému a suchomilnému prostrediu sa tu darí ulitníkom, hmyzu, ale aj stavovcom - ako jaštericiam, užovkám, jeleňom či rôznym druhom vtákov. Z rastlinstva sa tu vyskytujú poniklec, sinokvet, kosatec, višne či vzácne druhy z čeľade vstavačovitých, ale aj mnoho ďalších zaujímavých rastlín a živočíchov.

Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla je jedinečná v tom, že na takom malom území sa stretávajú dva svety. Súčasný, reprezentovaný faunou a flórou, a minulý, reprezentovaný fosílnymi ostatkami či archeologickými nálezmi. Turisti si tu prídu na svoje. Každé ročné obdobie ponúka iný pohľad na tajuplné zákutia s výhľadmi na rakúske Moravské pole, zrúcaninu hradu Devín či zámok Schloss Hof. Pre „štúdiumchtivých“ je zaujímavá prechádzka Náučným chodníkom Devínska Kobyla E2, ktorý je sprevádzaný 5 informačnými tabuľami, či geologickým múzeom situovaným priamo v bývalom lome. Za naozaj dobrého počasia je možné z hrebeňa Kobyly vidieť aj vzdialené predhorie Álp - Schneeberg. Pestrosť života, tak ako aj prírodných pomerov sa slovami vyjadriť nedá, preto vám odporúčam navštíviť toto unikátne územie, v ktorom si každý nájde to svoje.

Text a foto: Oskár Mažgút