SR, Brezová pod Bradlom: Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle I.

Prečo tomu tak je a kto to vlastne bol Milan Rastislav Štefánik, si aspoň v stručnosti priblížime v dnešnom krátkom článku. Pokiaľ sa na Mohylu gen. M. R. Štefánika vyberiete s malými deťmi, je dobré pripomenúť si aspoň zopár faktov z jeho života, aby vás úprimné detské otázky o tomto významnom vzdelancovi, svetobežníkovi, astronómovi, generálovi francúzskej armády, slovenskom politikovi a diplomatovi nezaskočili.

Kto vlastne bol M. R. Štefánik?

O generálovi M. R. Štefánikovi už počul dozaista každý, no aj tak si myslím, že osobnosť, ktorá spravila tak veľa pre náš národ, si určite zaslúži aspoň niekoľko riadkov. V roku 1880 sa narodil v obci Košariská v rodine evanjelického farára a zároveň oduševneného národovca a vzdelanca Pavla Štefánika, a tak bol už od útleho detstva obklopený knihami. Vždy patril k najlepším žiakom, a tak po úspešnej maturite začal v Prahe študovať stavebné inžinierstvo, no nakoniec ho zlákala Filozofická fakulta Karlovej univerzity, ktorú úspešne ukončil dizertačnou prácou z astronómie. Dlhé roky prežil vo Francúzsku. Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov a za necelé desaťročie uskutočnil astronomické pozorovania takmer po celom svete. Dodnes napríklad v mnohých školských triedach na nástenke visí veta: „Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností“ , ktorú M. R. Štefánik vyslovil, keď sa pridal k výprave na observatórium na Mont Blancu napriek tomu, že sa necítil dobre. Učiteľky nám ju mnohokrát opakovali a zdôrazňovali, že keď človek naozaj chce a snaží sa, tak svoj cieľ určite dosiahne. Vo francúzskej armáde, do ktorej narukoval v roku 1914, dosiahol hodnosť brigádneho generála. Ako letec bojoval na srbskom a západnom fronte, ale známy sa stal aj vďaka organizovaniu vojenskej meteorologickej služby. Spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom založil roku 1916 v Paríži Národnú radu československú. Veľké úsilie venoval aj snahe o vytvorenie československých légií bojujúcich na strane Dohody, čím sa významne zaslúžil o vznik samostatného Československa a stal sa tak prvým československým ministrom vojny. Dňa 4. mája 1919 však neďaleko Ivanky pri Bratislave počas návratu do vlasti tragicky zahynul v troskách lietadla spolu s dvoma talianskymi letcami a jedným mechanikom - rádiotelefonistom. Táto tragédia nebola precízne vyšetrená a nikdy sa úplne nevysvetlila.

Dodnes však vedecké, vojenské či diplomatické zásluhy generála M. R. Štefánika pripomínajú mnohé múzeá či pamätníky, ktoré boli odhalené nielen u nás na Slovensku - v jeho rodnej krajine, ale aj inde vo svete.  Po Štefánikovi je pomenovaných  mnoho ulíc, námestí ako aj naše najväčšie slovenské letisko (bratislavské letisko M. R. Štefánika). Aj turistická značkovaná trasa č. 0701 vedúca od Devína na Bradlo nesie jeho meno (Štefániková magistrála). Keďže bol aj uznávaným astronómom, niet divu, že po M. R. Štefánikovi je pomenovaná aj planétka – 3571 Milanštefánik, ktorú roku 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť objavil Antonín Mrkos. Takýchto príkladov by sme mohli menovať ešte naozaj mnoho.

K najnavštevovanejším a zároveň aj najkrajším spomienkovým miestam jednoznačne patrí „jeho“ Mohyla na Bradle. Kde ju nájdete, ako sa sem dostanete a čo zaujímavé môžete navštíviť v jej okolí,  pokiaľ sa sem vyberiete na výlet, sa dočítate už o týždeň.

Text a foto: O. Maňáková