SR, Bratislava: Železničné múzeum – VIDEO
Pokiaľ chcete absolvovať prehliadku Železničného múzea, je potrebné sa dostať do lokality Východné, ležiacej medzi Račou a Vajnormi. Známa je tiež pod označením „Rendez“. Odporúčame využiť MHD (zastávky Sklabinská alebo Rušňové depo I.), prípadne sa tu viete dostať aj autom po asfaltovej ceste (Rušňová ulica), odbočujúcej zo začiatku Dopravnej ulice, obchádzajúc pomedzi sklady, garáže a záhradky, račiansky výbežok koľajiska areálu. Vďaka prítomnosti informačných tabúľ sa zablúdenia báť nemusíte.
Na chvíľku sa zahĺbime do histórie, ktorá predchádzala vzniku tohto výnimočného miesta. Počas celého 19. storočia sa prevažná väčšina výkonov železničnej dopravy celého bratislavského železničného uzla sústreďovala v dnešnej bratislavskej Hlavnej stanici. Avšak s rozvojom železničnej dopravy sa priestorové možnosti postupne vyčerpali, a tak sa manipulácie s nákladnými vlakmi presunuli do novej nákladnej stanice označovanej ako Pozsony rendezö p.u. Tú postavili Uhorské štátne železnice v roku 1893 na nezastavanom výbežku Jurského Šúru.
Jej základom sa stala spojovacia koľaj medzi Vajnormi a Račou, prepájajúca od roku 1874 trať Viedeň – Bratislava – Štúrovo – Budapešť s traťou Považskej železnice Bratislava filiálka – Trenčín.
Dôležitou súčasťou nákladnej stanice bolo rušňové depo, opravovňa vozňov a dezinfekčná stanica. Od roku 1894 bola nákladná stanica napojená na bratislavskú Hlavnú stanicu vlastnou spojovacou koľajou. Po 1. svetovej vojne bola nákladná zoraďovacia stanica označená názvom Bratislava - zriaďovacie nádražie a na sklonku druhej svetovej vojny bola stanica de facto zničená spojeneckým náletom.
Svoj súčasný názov Bratislava východ dostala v roku 1951 a počas rokov 1963 až 1969 sa uskutočnila komplexná prestavba zoraďovacej stanice. Súčasťou prác bola elektrifikácia stanice a výstavba nového rušňového depa pre rušne elektrickej trakcie, ktorá zároveň znamenala postupný zánik pôvodnej činnosti v areáli starého depa, ktorou bolo prevádzkové ošetrenie parných rušňov, zabezpečujúcich nákladnú dopravu na tratiach západného Slovenska, čistenie a dezinfekcia vozňov po preprave dobytka, ako aj rýchle opravy naložených i prázdnych vozňov.
Vráťme sa, ale späť do súčasnosti. Stelesnenú históriu tejto lokality reprezentuje areál starého depa, kde od roku 2008 pôsobí Železničné múzeum Slovenskej republiky (v minulosti Muzeálno-dokumentačné centrum ŽSR). To verejnosti sprístupňuje obvod koľajiska s 9 paralelnými koľajami zbiehajúcimi sa do točne, objekt bývalej železničnej dezinfekčnej stanice a nadväzujúci koridor až po vodáreň. V tomto obvode sú vystavené historické železničné vozidlá, mechanické návestidlá, zauhľovací výťah Teudloff, traverzové rušňové zdviháky a kolekcia vodných žeriavov. Vstup do múzea je voľný (s výnimkou podujatí) a na požiadanie je prístupný aj interiér jednej z vodární s výstavou vodárenskej techniky či interiér trubkárne s pôvodnými technologickými zariadeniami.
Nechýba tu ani domček výhybkára, tzv. remíza, ktorej múry boli od roku 1947 mierne navýšené z dôvodu obhliadky či opravy moderných a mohutnejších parných rušňov, dielňa, sklad, prístrešok, dve vodárenské veže, personálna kuchyňa atď.
Návštevu múzea odporúčame naplánovať počas každoročne konajúceho sa celoslovenského zrazu prevádzkyschopných slovenských i zahraničných historických železničných vozidiel, nesúci názov Rendez. Zažijete tu stretnutie s nadšencami železníc, prehliadky nádherných železných obrov, mimoriadne historické jazdy parnými mašinami, ukážky historickej vojenskej a hasičskej techniky spolu s modelmi železníc, bohatý kultúrny program a veľkolepé defilé lokomotív na železničnej točni.
Samozrejme výnimočných podujatí sa tu cez rok koná oveľa viac. Ich aktuálny prehľad môžete sledovať TU. Každopádne či už navštívite Železničné múzeum počas nejakej akcie alebo mimo nej, verte, že dotyk so železničnou históriou bude pre vás zážitkom, na ktorý budete ešte dlho spomínať.
GPS: 48°12'01.5"N 17°09'31.0"E
Text, foto a video: Pavol Jemala, Slovensko zdola
Hudba: Pixabay.com; Running Fiddlers Country Band - 7742
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok