Slovinsko: Nádherné jazero a rovnomenné mestečko Bled – III. časť

Z ubytovania sme sa snažili presunúť k jazeru opäť inou cestičkou, čo sa nám aj vyplatilo. Nielen, že sme tak mohli obdivovať malebné domčeky v podhradí, ale po ceste sme narazili aj na šantiace veveričky. Bol to úžasný pohľad. Veveričky však boli prirýchle a tak sa nám ich nepodarilo odfotiť.

Jazero Bled

Asi po 20 minútach sme stáli na brehu jazera a porovnávali ceny prenájmu loďky, ktorú by sme museli sami veslovať, s tou, na ktorej nás pohodlne odvezie prevozník. Naša lenivosť zvíťazila nad šetrením. Nechali sme sa odviesť. Nielen, že sa nenarobíme, ale sa ešte určite aj čo-to dozvieme.  Našim prevozníkom bol mladý, trošku pevnejší chalan, ktorý okrem neľahkého posúvania loďky vpred pomocou dlhých vesiel, ktorými zaberal postojačky, bez problémov vládal aj takmer celú cestu čosi zaujímavé rozprávať. Chvíľu hovoril po slovinsky a chvíľu po anglicky, naozaj bravúrne rýchlo zvládal prepínať mozog medzi týmito dvoma jazykmi . Po príjemnej, ani nie polhodinku trvajúcej plavbe sme sa ocitli na Bledskom ostrove.

Kostol uprostred jazera   

Krásny ostrov uprostred jazera Bled, na ktorom stojí kostol, patrí k najfotografovanejším v celom Slovinsku. Jeho podobu nájdete vyobrazenú vo všetkých turistických sprievodcoch a v skutočnosti je pohľad naň ešte úchvatnejší ako na obrázkoch. Po vylodení nás čakal výstup po pomerne dlhom schodisku (má presne 99 schodov), ktoré viedlo na námestíčko pred svätostánkom.  Ako sme sa od mladého prevozníka dozvedeli, miestni zaľúbení muži po ňom na rukách vynášajú svoje budúce manželky ako dôkaz toho, že sa o ne budú vedieť vždy dobre postarať. Mňa na rukách nikto nevyniesol, keďže obrúčka sa mi už leskla na prste, a tak manželovi nehrozilo, žeby ho k tomuto činu mohli naši spolucestujúci z loďky vyprovokovať . Podarilo sa im to však pri nemeckom páre mladých zaľúbencov. Pomerne útly mládenec tak svoju kyprejšiu polovičku naozaj vyniesol na rukách až hore, avšak pokým sme sa my ostatní prechádzali a spoznávali krásy ostrova, ich sme videli už len romanticky, alebo skôr zmorene sedieť na lavičke pred kostolom.

Kostol zasvätený Panne Márii sa môže pochváliť hneď dvoma zaujímavosťami. Tou prvou je, že loď a veža kostola sú dve samostatné stavby, pričom veža nestojí v čele kostola, ale na jeho boku. Druhou zvláštnosťou, ktorá sem láka turistov, je zvon, ktorého dlhý povraz visí v kostole zo stropu a manuál na zemi napovedá, ako ho použiť. Pokiaľ naň pútnik trikrát zazvoní, splní sa mu jeho prianie. Táto atrakcia je spoplatnená, avšak pokiaľ veríte na povery, tak vám tých pár eur za splnený sen určite ľúto nebude. Okrem kostola a zvonice tu nájdete aj malú kaviarničku a obchodík so suvenírmi. Celý ostrov pokrývajú stromy, ktoré dotvárajú romantickú atmosféru. Ako sme sa dozvedeli, počas zimy sem veriaci prichádzajú po zamrznutej hladine jazera, pričom pracujúci ľad im pod nohami vŕzga a neraz aj strašidelne praská. Ale iná cesta sem v zime nevedie.

Po necelých dvoch hodinách sme opäť nastúpili do loďky a nechali sa odviesť na pevninu. Navštívili sme miestnu reštauráciu, za prijateľnú cenu sme si dali obedové menu a poobede sa trošku potúlali po meste. Bled nás naozaj uchvátil, a tak sme sa rozhodli, že tu ostaneme jednu či dve noci dlhšie, než sme pôvodne plánovali. Chceme totiž pochodiť aj okolie mestečka, a keďže sme s ubytovaním a  jeho cenou viac než spokojní, zdá sa nám zbytočné presúvať sa o kus ďalej.

Nabudúce sa spolu vyberieme do prírody. Navštívime prekrásnu tiesňavu Vintgar ležiacu len pár kilometrov od Bledu, ktorá nám vzdialene pripomínala „náš“ Slovenský raj.

Text a foto: O. Maňáková