Slovinsko: Nádherné jazero a rovnomenné mestečko Bled – II. časť

Ráno sme si pospali o čosi dlhšie, keďže sa dnes nemusíme nikam ponáhľať. Po zobudení sme skočili do najbližších potravín. Nakúpili sme slovinské syry, salámy, vajíčka, nejaké ovocie a zeleninu a samozrejme miestny chlieb. Tak ako vždy, keď niekam vycestujeme, aj tu sme sa snažili ochutnať čo najviac domácich výrobkov. Syry boli naozaj znamenité. Po výdatných raňajkách sme si do ruksaku zbalili zopár drobností, nezabudli sme ani na pršiplášť a vodu, keďže sme chceli byť vonku až do večera a podľa predpovede to vyzeralo na občasný dážď.

Bledský hrad

Už od rána bola veľmi nízka oblačnosť, a tak ani viditeľnosť nebola taká dobrá, ako by sme si priali. No plány sme meniť nechceli, a tak sme sa prechádzkovým tempom vybrali k Bledskému hradu. Cestou sme minuli krásny biely kostol, pri ktorom stálo maličké infocentrum. Ako správni turisti sme nakukli dnu. A dobre sme urobili. V zadnej časti sa ukrývala malá premietacia miestnosť. Práve dávali zaujímavú prezentáciu o prírodných krásach v okolí Bledu a keďže vonku začalo jemne mrholiť, na chvíľku sme sa posadili. Pri odchode nám pani darovala malé infomapy, v ktorých boli naznačené zaujímavosti v okolí a tiež nás informovala, že počasie by sa malo už poobede umúdriť a zajtra by nemalo byť po daždi ani chýru. Potešilo nás to, keďže sme sa na základe vzhliadnutého filmu rozhodli, že určite musíme vybehnúť aj trošku do okolitej prírody. Ale nepredbiehajme. Dnes je našim hlavným cieľom miestny hrad. Vonku je síce zatiahnuté, ale nateraz pršať prestalo, a tak pokračujeme smerom k jazeru. Odtiaľ vedú k hradu veľmi zaujímavé schody, ktoré spolu s drevenými stĺpmi, medzi ktorými sú oceľové lanká ako zábradlie, vyzerajú veľmi pôsobivo. Mohutná pevnosť Bledského hradu sa vypína na 130 metrov vysokom skalnom brale a patrí k najstarším svojho druhu v rámci celého Slovinska. Za dobrého počasia sa z nádvoria naskytá nádherný výhľad na okolie. My sme toto šťastie  bohužiaľ nemali, a tak sme si vychutnali aspoň výhľad na jazero. Až z vrchu sme si všimli, že priamo pod hradom sa na okraji jazera rozprestiera menšie prírodné kúpalisko, ktoré však bolo dnes z pochopiteľných dôvodov zatvorené. Aj keď samotný hrad nepatrí k najväčším, jeho ponuka zaujímavostí je naozaj široká. Počas našej návštevy sa tu konalo akési predstavenie pre deti. Najprv sa v dobových kostýmoch na nádvorí predviedli hradné dámy a páni počas ukážky starodávnych tancov a potom sme spolu s deťmi obdivovali súboj muža proti mužovi. Návštevník sa po zakúpení vstupenky môže po hrade voľne pohybovať, pokiaľ by ste však mali záujem, môžete sa zúčastniť aj prehliadky so sprievodcom, ktorý vám poskytne odborný výklad. Súčasťou hradu je aj múzeum o historickom vývoji a osídlení mesta Bled,  historická tlačiarenská dielňa, zaujímavá bylinková galéria, hradná pivnica s vínom, v ktorej si môžete vybrané víno aj sami zazátkovať, či hradná reštaurácia. My sme si po prehliadke hradu vychutnali šálku kávy a pohár miestneho vínka v kaviarni na hradnom nádvorí, z ktorého sa nám ako na dlani naskytol pohľad na jazero a blízke okolie.

Drzá labuť na nákupoch

Na kopci na druhej strane jazera sme si všimli akúsi dráhu. Hneď sme začali zisťovať, čo to je. Bola to bobová dráha, ktorú sme samozrejme chceli vyskúšať. Počasie sa začalo vylepšovať, a tak sme pre zmenu inou cestičkou zostúpili dole k jazeru. Cestou sme si dali skvelý obed na terase menšej reštaurácie zašitej medzi domčekmi v podhradí. Opäť nás milo prekvapila cena, ktorej sme sa tak trošku obávali, keďže už pred cestou nás známi strašili, že Slovinsko je nádherná krajina, avšak pre našinca trošku pridrahá. Za menu, ktoré sa skladalo z hlavného jedla a zeleninového šalátu, sme za oboch spolu s nápojmi zaplatili menej ako 10€. Popritom porcia to bola naozaj obrovská, mnohým dámam by isto k obedu stačil aj samotný miešaný šalát. Potom sme sa prechádzkovým tempom presunuli k bobovej dráhe, ktorá však bola z nezistených dôvodovom zatvorená. Nič sa nedá robiť. Adrenalín si dnes neužijeme. A tak sme sa aspoň trošku poprechádzali po okolí. Cestou späť sme sa zastavili na miestnom trhovisku, kde okrem ľudí „nakupovala aj drzá labuť“. K stánkom so suvenírmi sa pretláčala naozaj nevychovaným spôsobom. Staršiu pani zobákom štipla do zadku tak silno, že od prekvapenia zvýskla a vyskočila dobrých pár centimetrov do výšky. My sme ju radšej pustili pekne pred nás. Nič si nekúpila, prišla iba okukovať, keďže kabelku s peniazmi sme jej na krídle zavesenú nevideli. My sme si tu kúpili krásnu ručne maľovanú magnetku, v neďalekej kaviarničke sme si dali horúcu čokoládu a príjemne unavení sme sa presunuli do „našej“ záhradky pred domom.

Zajtra chceme navštíviť ostrovček uprostred jazera, len sme sa ešte stále nerozhodli, či si požičiame malú loďku a doveslujeme tam sami, alebo sa radšej necháme pohodlne odviesť prevozníkom, ktorý vozí turistov. Samozrejme na ľudský pohon, keďže okrem záchranárov, nesmie nikto na jazere používať motorový čln.  

Text a foto: O. Maňáková